Napísal 10. augusta 2017

Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec. (Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež. Svätý mučeník a diakon Felicissimus.)

10.8. Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec

(Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež)

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca,  pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na rímskeho biskupa a mučeníka Sixta II. Meno tohto svätca má grécky pôvod a znamená „jemný“.

Dnešný mučeník ako nástupca Štefana I. na pápežskom stolci uvoľnil napätý vzťah, ktorý vznikol medzi jeho predchodcom a biskupmi v severnej Afrike a Malej Ázii kvôli problému platnosti krstov, ktoré  udelili heretici.

Po tom, čo sa vyostrilo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána a druhý edikt nariaďoval popravu každého cirkevného predstaviteľa, 6. augusta 258 Sixta počas slávenia bohoslužby v Katakombách svätého Kalixta spoločne s jeho štyrmi diakonmi zatkli a na mieste sťali.

V ten istý deň popravili ďalších dvoch diakonov, Felicissima a Agapita. O niekoľko dní neskôr popravili aj svätého Vavrinca.

Svätého Sixta pochovali v katakombách svätého Kalixta. V 6. storočí zmenili meno chrámu svätej Crescentiany na chrám svätého Sixta a uložili tam pápežove pozostatky. Po vybudovaní nového chrámu svätého Sixta na rímskom pahorku Quirinal, pápež Benedikt XIII. obnovil pôvodný chrám. Obľubu svätého Sixta u ľudí dokazuje početné množstvo jeho vyobrazení na zlatých pohároch, mozaikách,  freskách a plastikách v Ríme, Ravene, vo francúzskom Reims a nemeckom Vreden, často spoločne so svätým Vavrincom.

Od Sixta sa zachoval frangment listu adresovaný Dionýzovi z Alexandrie. Zaoberá sa platnosťou krstu.

Aj požehnávanie prvého hrozna je spojené so Sixtovým menom.

 

 

(Svätý mučeník a diakon Felicissimus)

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeho spoločníka v utrpení, diakona Felicissima. Meno tohto svätca má latinský pôvod a znamená „najšťastnejší“.

Felicissimus bol spoločne s Vavrincom a Agapitom diakonom u pápeža Sixta II. V roku 258 ich v Ríme umučili a pochovali v katakombách Pretextáta na Via Apia.

V latinskej cirkvi sa pripomínajú od 4. storočia spoločne so svätým Sixtom 6. augusta. Na ich hrob dal pápež svätý Damazus I. (366-384) vyhotoviť epigram. Objaviť sa ho podarilo v roku 1927.

V 9. storočí pápež Gregor IV. (827-844) daroval pozostatky diakona Felicissima, benediktínskemu opátovi Gozbaldovi z nemeckého Niederalteich pre jeho chrám v Isarhofene.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci