Napísal 11. mája 2017

11. máj – spomienka na bl. Vasiľa Hopka

Blahoslavený mučeník Vasiľ HOPKO

hopkoBlažený biskup a mučeník Vasiľ, pros Boha za nás!

11. mája si Katolícka cirkev na Slovensku pripomína liturgickú spomienku na bl. Vasiľa Hopka. Biskup Hopko patrí, popri blahoslavenom biskupovi Pavlovi Gojdičovi OSBM, k veľkým osobnostiam Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Tohto roku si pripomíname 70. výročie jeho biskupskej chirotónie (Prešov, 11. mája 1947). Prinášame jeho životopis.

Roky mladosti

Narodil sa 21.4.1904 v Hrabskom, neďaleko Bardejova. Jeho rodičia, Vasiľ a Anna, rod. Petrenková, boli jednoduchými roľníkmi. Pokrstený bol v rodisku 24.4.1904. Otec zastával aj funkciu zvonára a pri zvonení ho usmrtil blesk. Matka pre veľkú chudobu odišla za prácou do Ameriky. Ako sedemročného ho vzal k sebe matkin brat – gréckokatolícky kňaz Demeter Petrenko, ktorý pôsobil vo farnostiach Oľšavica a neskôr Blažov.

Základné vzdelanie získal v Bardejove a gymnázium absolvoval v Prešove. Po maturite v roku 1923 volaný Božím hlasom vstupuje do kňazského seminára, kde bol vynikajúcim študentom a vzorným bohoslovcom. Za kňaza bol vysvätený 3.2.1929 v Prešove biskupom Gojdičom.

Myšlienky: Už počas štúdia v seminári boli jasné jeho črty: ” Miloval svoju vieru, náboženstvo, svoj národ a obrad.”

Prvé roky pastorácie

Po kňazskej vysviacke bol poverený pôsobiť medzi gréckokatolíkmi v Prahe a pomôcť organizovať farnosť. Jeho pôsobenie bolo mnohoraké: venoval sa mládeži, robotníkom, študentom, nezamestnaným, sirotám. Založil Spolok gréckokatolíkov – študentov a Zväz gréckokatolíckej mládeže. Po 22 rokoch odlúčenia sa stretáva so svojou matkou, ktorá prišla z Ameriky. Prispieval aj do mnohých časopisov článkami týkajúcimi sa problematiky viery a národností. Zároveň študoval ďalej teológiu na Karlovej univerzite. Štúdiá ukončil doktorátom v roku 1940 v Bratislave.

Svojou záslužnou prácou prispel k založeniu pražskej gréckokatolíckej farnosti v roku 1933 a Svätá Stolica to potvrdila v nasledujúcom roku.

Myšlienky: “Horlivý v službe”
Katechizoval horlivo a jediné, čo poznal, bola modlitba a práca.

Svedectvo: Pracuje usilovne a svedomite a chrám je v nedeľné a sviatočné dni navštevovaný tak pekne, ako nikdy predtým, a to aj robotníckymi kruhmi.

Známe bolo Hopkovo úsilie o “zjednocovanie veriacich” – jeho výpoveď:
“Neprišiel som ani pre Rusov, ani pre Ukrajincov, ani pre Rusínov, ale pre gréckokatolíkov.”

Účinkovanie v Prešove

Vasiľ Hopko zastával funkciu pražského farára od 1.9.1936. Za záslužné pôsobenie dostal titul Monsignor. Biskup Gojdič ho potom menoval do Prešova za špirituála. Táto práca ho napĺňala a veľmi tešila.

V roku 1937 bol menovaný za konzistoriálneho konzultora. Neskôr, v roku 1943, za profesora pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove. V tom čase sa stal aj redaktorom časopisu Blahovistnik, do ktorého pravidelne prispieval duchovnými článkami. Napísal aj dielo Greko-katoličeskaja Cerkov.
Myšlienky: Biskup Hopko v seminári bol voči sebe mimoriadne prísny a náročný. Zvykol hovorievať: “Berte život vážne, lebo ho neslobodno brať na ľahkú váhu.”

Pomocný biskup

Predvídanie politických zmien v republike, ako aj množstvo povinností, viedli biskupa Gojdiča k tomu, aby požiadal Svätú Stolicu v Ríme o pomocného biskupa. A práve ThDr. Vasiľ Hopko bol menovaný za pomocného biskupa prešovského a titulárneho biskupa midilského, a to bulou pápeža Pia XII. zo dňa 2. januára 1947. Biskupská konsekrácia sa udiala 11. mája 1947 v prešovskej katedrále. Hlavným svätiteľom bol biskup Pavol Gojdič, OSBM.

Biskup V. Hopko sa takto stáva pravou rukou biskupa Gojdiča, bol mu veľmi nápomocný. Často pri vizitáciách farností napomínal a povzbudzoval veriacich k plneniu svojich náboženských povinností a začal pripravovať veriacich aj na ťažké chvíle, ktoré nastali, keď komunisti v roku 1948 uchopili moc do svojich rúk. Útlak proti gréckokatolíkom vyvrcholil tzv. “Prešovským soborom”, ktorým bola Gréckokatolícka cirkev postavená mimo zákon a tak pre sídelného, ako aj pomocného biskupa sa začala krížová cesta mnohými väznicami.

Myšlienky: Po svojom menovaní oslovil pomocný biskup veriacich listom: “Všetci musíme byť preniknutí bratskou láskou!”, čo sám napĺňal svojím životom. Podriaďoval sa všetkým nariadeniam svojho predstaveného biskupa Pavla Gojdiča a na ich splnenie vynaložil všetky svoje sily a duchovné dary. Nasledoval ho dôstojne a hrdinsky.

Uväznenie a krížová cesta biskupa Hopka mnohými väznicami

Po “Sobore” nasledovali počiatočné internácie v Prešove, Báči, Hlohovci a väzenie v Ruzyni. Tu prežil na samotke 122 dní, kde ťažko trpel. Jedinou jeho stravou bol kúsok chleba a pohár vody. Sám biskup píše: “Modlil som sa, aby som mal silu a zostal verný Katolíckej cirkvi.”
Dňa 24.10.1957 bol odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 15 rokov väzenia za protištátnu činnosť, zločiny velezrady a vyzvedačstva. Celkove 21x ho prevážali z väzenia do väzenia (Leopoldov, Ilava, Valdice, Ruzyňov, Mírov).
Zlé väzenské zaobchádzanie mu spôsobilo trvalé zdravotné následky. Kvôli tomu ho v roku 1963 prepustili z väzenia a bol umiestnený do Domova dôchodcov v Oseku, avšak zostal pod policajným dozorom.

Myšlienky: Ani väzenie nezlomilo V. Hopka. Rehoľné sestričky v Oseku ho nazývali “náš zlatý človek”.

Práca vo vzkriesenej Cirkvi

Po spoločensko-politických zmenách v súvislosti s “Pražskou jarou” bola vládnym nariadením č. 70/1968 dňa 13. júna 1968 obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Biskup Vasiľ Hopko sa aktívne zúčastňoval obnovy cirkvi. Normalizovaný komunistický režim však nedovolil Hopkovi vykonávať administráciu Prešovskej eparchie. 2. apríla 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. Aj toto poslanie vykonával zodpovedne, napriek veku a narušenému zdraviu. Posilňoval veriacich, konsekroval kňazov ako dobrý pastier, zachovávajúc jemu zverenú úlohu. Zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pochovaný bol 28. júla a jeho ostatky boli uložené v krypte prešovskej katedrály.

Myšlienky: Biskup Hopko všade zanechával dojem jednoduchého, skromného, srdečného a zbožného človeka.

Vzorná príprava na smrť: Týždeň pred smrťou sa každý deň spovedal a aj posledný deň života slúžil sv. liturgiu.

Proces blahorečenia

r. 1986 – Metropolia Pittsburg v USA – začiatok procesu kanonizácie
r. 1995 – dňa 19. októbra – Kongregácia pre kauzy svätých vydala Nihil obstat v kauze beatifikácie. Potvrdenie slov pápeža Jána Pavla II. pri návšteve Slovenska v roku 1995:

“Všetci si pamätáme dramatickú situáciu v nedávnej minulosti, keď sily ideológie, ktorá je v rozpore so slobodou a dôstojnosťou človeka, odsúdili vaše cirkevné spoločenstvo na zánik. Ale Boh zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených (Lk 1, 52), pretože boli medzi sebou solidárni v Kristovej láske. … Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené a posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. Živým odkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Stačí spomenúť utrpenie biskupa Vasiľa Hopku a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča. Na prahu tretieho tisícročia je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva v prospech ekumenizmu.”

Zdroj: www.grkatpo.sk

Kategória: Zo života Cirkvi