Napísal 17. januára 2016

Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký. (Náš prepod. otec Anton Nový. Svätý cisár Teodózius Veľký. Svätý Achilles Vyznávač.)

17. 1. Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“.

Anton Veľký je významným zástupcom egyptských pustovníkov.

Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Vo veku dvadsiatich rokov sa po smrti svojich rodičov stal správcom ich majetku a vychovával svoju mladšiu sestru. Keď v chráme počul evanjelium o bohatom mladíkovi, tak ho to oslovilo, že väčšinu majetku daroval chudobným a nechal si len toľko, koľko potreboval so svojou sestrou na živobytie. Kvôli ešte radikálnejšej túžbe po chudobe rozdal napokon aj zvyšok majetku, sestru zveril do opatery a sám sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska.

Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi. Anton sa stal známym a cteným. Mnohí ho vyhľadávali s prosbou o pomoc, potešenie a radu.

Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu.

Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti. Mníšstvo sa podľa jeho formy zakladá na askéze a utiahnutosti a stojí v protiklade k regule Benedikta z Nursie. Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz. Ten takisto napísal aj Antonov životopis, ktorý ho urobil známym široko ďaleko, aj mimo Egypta.

Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Antonov význam spočíva v tom, že na miesto asketického života pustovníka postavil spoločenstvo pustovníkov, z ktorého svätý Pachomius vytvoril mníšske spoločenstvo.

Úcta k svätému Antonovi sa rozšírila už v 5. storočí. V roku 561 boli jeho relikvie prenesené do Alexandrie, v roku 635 do Konštantínopolu a okolo roku 1000 do južného Francúzska. Od roku 1491 sa nachádzajú v Arles v južnom Francúzsku.

 

(Náš prepodobný otec Anton Nový)

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „vynikajúci“.

Dnešný svätec pochádza z palestínskeho mesta Phosaton. Narodil sa v roku 785. Okolo roku 821 až 822 bol guvernérom maloázijského Themas Kibyraioton. Po vedením stĺpnika Eustatia sa z Antona stal v roku 825 mních. Anton sa priatelil so stratégom, veľkovojvodom Petronasom, ktorému predpovedal víťazstvo nad Arabmi z 3. septembra 863.

Prepodobný Anton Nový zomrel 11. novembra 865.

 

Svätý cisár Teodózius Veľký

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.

Dnešný svätec sa narodil 11. januára 345 v španielskom meste Cauca. Bol synom Flavia Teodozia. 19. januára 379 ho povýšil Gracián namiesto Valeriána za spoluaugusta na východe.

Ešte pred svojím krstom, veľmi zbožný Teodózius vydal 28. februára 380 edikt, ktorý o rok neskôr potvrdil Koncil v Konštantínopole. Ním sa Nicejské vyznanie stalo záväzné pre všetkých Teodóziových poddaných. Jednota viery demonštrovaná v štátnom náboženstve, sa mala stať základom jednoty ríše. V roku 392 zakázal všetky pohanské kulty. No Teodózove opatrenia proti heretikom a pohanom neboli úspešné kvôli ťažkej politickej situácii a jeho odmietavému postoju k násiliu.

Teodózius sa považoval za Bohom povereného vládcu, oprávneného určovať Cirkvi svoju vôľu. Na druhej strane ostal členom spoločenstva Cirkvi a bol napríklad pripravený vziať na seba pokánie, ktoré od neho v roku 390 požadoval Ambróz z Milána.

V snahe vyriešiť problém s Germánmi a posilniť obrannú silu ríše, presídlil v roku 382 západných Gótov do Trácie a zaviazal ich vykonávať vojenskú službu.

V roku 388 porazil uzurpátora Maxima a v roku 394 Abrogasta, ktorý za cisára ustanovil pohansky zmýšľajúceho Eugenia.

Svätý Teodózius Veľký zomrel 17. januára 395 v Miláne. Ako svedomitý vládca zanechal Ríšu svojim synom, Honoriovi a Arkadiovi.

(Svätý Achilles Vyznávač)Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ten ktorý odstraňuje bolesť“.Pustovník zo 4. storočia nosil prívlastok „kvet púšte“. Dlhé roky prežil ako pustovník na Egyptskej púšti. Jeho priateľom bol istý Amoes, alebo Ammon. Spolu s ním a ďalšími kresťanmi zomrel za Krista v Alexandrii ako mučeník.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de  spracoval o. Ján Sabol ml.

Kategória: Východní svätci