Napísal 18. januára 2016

Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi

18. 1. Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi

Dnešný spoločný sviatok je oslavou oboch obrancov viery a učiteľov Cirkvi, ako aj potvrdením ich práce v oblasti teológie.

Svätý Atanáz, alexandrijský arcibiskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“.

Svätý Atanáz sa narodil v roku 295 v Alexandrii. Bol žiakom svätého Antona. Ako 24-ročný sa stal diakonom alexandrijského patriarchu Alexandra. V jeho sprievode prišiel na 1. ekumenický koncil do Nicei,  ktorý zasadal v roku 325.  Tam sa  pevne a s presvedčením postavil proti Ariánom.

Tri roky po koncile sa stal alexandrijským patriarchom a tým aj hlavou celej alexandrijskej cirkvi. Počas 38-mich rokov ho 5 krát na podnet Ariánov vyhnali. Ocitol sa tak v Trieri, Ríme a na púšti. Atanáz odchádzal a vracal sa podľa toho, kto si získal priazeň cisára.  V exile strávil 18 rokov.

Od roku 366 až do smrti  vykonával službu patriarchu.

Vo svojich spisoch dokazoval Božstvo Ježiša Krista a jednu podstatu s Otcom. Zomrel 2. mája 373 v Alexandrii.

Učenie. Atanáz Veľký sa pre svoj pevný charakter a vytrvalosť vo viere stal najdôležitejšou postavou svojej doby a výnimočnou osobnosťou cirkevných dejín. Odmietol akúkoľvek spoluprácu s Ariánmi rovnako tvrdohlavo, ako podrobiť sa cisárom. Bezpochyby pôsobil autoritatívne, no dokázal byť aj prívetivý. Bol skôr odvážny obranca odovzdávaného obsahu viery, než  teologický vzdelanec pracujúci vo výskume . Hoci v používaní termínu „homousios“ bol zdržanlivý, obhajoval nicejské vyznanie viery keď ukázal, že všetko, čo je Otec, je aj Syn. Syn je „to idon“- vlastný Otcovi a ľudí by nedokázal zbožštiť, keby sám nebol Bohom. Rovnako obhajoval božstvo a jednu podstatu Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca skrze Syna. V Kristológii pripravil cestu pre nášho druhého svätca Cyrila Alexandrijského tak, že zdôrazňoval jednotu medzi človečenstvom a božstvom v Kristovi.

 

 

Svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup

Meno „Cyril“ má grécky pôvod a znamená „pán“.

Cyril sa narodil okolo roku 380 v Alexandrii. Pred tým, ako ho zvolili za Alexandrijského patriarchu, bol tri roky mníchom. Na patriarchálny stolec zasadol v roku 412. Vo svojich teologických spisoch a exegézach vďaka boju proti Nestorovi používal prísnu rétoriku. Ich spor vyvrcholil v roku 431  na koncile v Efeze. Cyril a jeho prívrženci naň prišli skôr  a exkomunikovali protivníkov. Keď došli prívrženci Nestora, exkomunikovali naopak ich. Cisár uznal uzávery oboch koncilov  a Cyril a Nestor sa ocitli vo väzení. Kým Nestor sa utiahol do kláštora, Cyril dosiahol úspech vo svojej náuke o dvoch prirodzenostiach Krista. Cyril Alexandrijský zomrel 27. júna 444 v Alexandrii.

Učenie. Cyril dosiahol chýr významného teológa a cirkevného politika  v boji proti Nestorovi. V oblasti trinitárnej teológie zhrnul učenie gréckych otcov štvrtého storočia, najmä Atanáza. Zvykne sa preto nazývať „Pečať Otcov“. Cyrilova Kristológia nadobudla vlastný charakter počas protinestoriánskeho boja. Z božej prirodzenosti Slova je to zjednocujúca Kristológia, ktorá vždy najprv zdôrazňuje jednotu Krista a jeho božstvo, bez rušenia človečenstva.

Cyril zdôrazňoval idiomatickú komunikáciu, náuku podľa ktorej obe Kristove prirodzenosti majú podiel na vlastnostiach tej druhej, a preto aj Márii prislúcha titul „Bohorodička“.

Cyrilovo učenie odôvodňuje hlbokú náuku o spáse, ktorá je určovaná Atanázovou myšlienkou „zbožštenia“ ľudskej prirodzenosti Krista ako prototypu nášho omilostenia.

Oboch dnešných svätcov si Gréckokatolícka cirkev pripomína aj samostatne: svätého Atanáza 2. mája a svätého Cyrila 9. júna.

 

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK,  glaubenszeugen spracoval o. Ján Sabol ml.

Kategória: Východní svätci