Napísal 19. marca 2017

Svätí mučeníci Chryzant a Dária

19.3. Svätí mučeníci Chryzant a Dária.

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Chryzant znamená „zlatý kvet“ a  Dária „dobrá, mocná“.

Chryzant a Dária, žili na konci 3. storočia. Ako uvádza životopisná legenda boli manželmi a spolu prišli z východu do Ríma. Chryzant vraj Dáriu presvedčil, aby žili v zdržanlivosti, ktorá im mala pomôcť k obetavejšej službe Bohu i blížnym. Za cisára Valeriána, v čase prenasledovania kresťanov, ich zatkli, mučili a popravili.

Iný legendárny životopis robí z Chryzanta syna popredného senátora z Alexandrie. Keď sa kvôli otcovmu zamestnaniu presťahoval do Ríma, stal sa kresťanom. Otec ho vraj sám uväznil a snažil sa ho od kresťanstva odhovoriť. Vraj z Atén pozval k synovi pohanskú pannu Dáriu, aby sa do nej zaľúbil a na kresťanstvo zabudol. Chryzant sa s ňou aj oženil, ale aj ju priviedol ku kresťanskej viere. Potom už príbeh pokračuje ako prvá legenda. Vraj ich pre Krista ukameňovali na Via Salaria. Neďaleko tejto cesty na cintoríne Thrasa  ich aj pochovali.

Pápež Damazus I. (366-384) približne o 50 rokov neskôr ozdobil ich náhrobok epigramom. Ten obnovili v 6. storočí po zničení Gótmi (537538) a na sklonku 8. storočia za pápeža Hadriána I. (772-795).

Itineráriá, rímske cestovné mapy zo 7. storočia spomínajú chrám, zasvätený svätým Chryzantovi a Dárii. Gregor z Tours (538-594) podáva správu o rozsiahlej úcte pri ich hrobe  a odvoláva sa na legendárny životopis, ktorý má spoločné črty s opisom mučeníctva svätých Juliána a Bazilissy (+ okolo 304).

Úcta k dnešným svätcom bola rozšírená aj do vzdialených oblastí. Zo začiatku 6. storočia pochádza ich vyobrazenie v Ravene.

V roku 844 preniesli ich pozostatky do nemeckého mesta Prüm  a odtiaľ do neďalekého mesta Münstereifel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci