Svätý mučeník Lucilián a spoločníci
Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“.
Už starec Lucilián zomrel ako mučeník za vlády cisára Aureliána okolo roku 273 spoločne s chlapcami Klaudiom, Hypatiom, Pavlom, Dionýzom a pannou Pavlou. Miestom ich mučeníctva bolo mesto Byzancia, ktorú neskôr premenovali na Konštantínopol.
Životopisná legenda píše, že Lucilián bol spočiatku pohanským kňazom. Býval v Nikomédii a v Krista uveril vďaka svetlu evanjelia. Stal sa z neho presvedčený kresťan a grécke pramene píšu, že sa z neho stal kresťanský kňaz a pustovník.
V čase prenasledovania kresťanov ho vraj udal jeden Hebrej. Pred súdom ho vypočúvali a mučili. Vo väzení stretol 4 mladíkov. Životopisná legenda píše, že celú noc spoločne spievali piesne chvály a vďaky, a tak sa pripravovali na mučeníctvo. V nasledujúci deň týchto štyroch mladíkov sťali a Luciliána pribili na kríž.
V tom čase v Byzancii žila kresťanská panna Pavla, ktorá sa starala o kresťanských väzňov. Pred miestodržiteľom Silvánom ju mučili a sťali na mieste, kde Lucilián trpel.
Pozostatky dnešných mučeníkov spočívali v Byzancii. Neskôr ich previezli na neznáme miesto. Časť ruky Luciliána sa vraj nachádza v chráme svätého Štefana vo francúzskom Troyes. Relikvie Klaudia a Pavly zasa v talianskej Bologni. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína dnes, 3. júna.
(Svätý hieromučeník Lucián)
Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“.
Hieromučeník Lucián patril zrejme do skupiny rímskych misionárov. Okolo roku 300 pôsobil v oblasti okolo francúzskeho mesta Beauvais. Podľa najstaršieho životopisu zomrel Lucián za prefekta Rictiovara v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov ako mučeník. Podľa neskoršej životopisnej legendy z konca 9. storočia bol Lucián biskupom a vraj zomrel ako mučeník za cisára Nera spoločne s presbyterom Maximiánom a diakonom Juliánom.
Vysielané Rádion Lumen
Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol
