Rím 22. apríla (RV) – „Synody biskupa De Camillisa“ – je názov najnovšieho príhovoru Mons. Cyrila Vasiľa pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu. Príhovor sekretára Kongregácie pre východné cirkvi prinášame v plnom znení:
Pri nedávnych rekonštrukčných prácach v krypte gréckokatolíckej katedrály v Prešove bol identifikovaný hrob a znovuobjavené pozostatky jedného z najdôležitejších mukačevských biskupov Jána Jozefa De Camillisa. Táto skutočnosť je dôvodom obnoveného záujmu o túto neobyčajnú historickú postavu. Jozefa de Camillisa, rodáka z gréckeho ostrova Chios a neskoršieho knihovníka vatikánskej bibliotéky, menoval v roku 1689 pápež Alexander VIII. za mukačevského biskupa aj preto lebo po smrti prvého po-únijného biskupa mukačevskej eparchie Bazila Petroviča (+1665) sa na biskupskom tróne počas 25 rokov síce vystriedalo v rýchlom slede viacero pretendentov menovaných jednotlivými svetskými vrchnosťami, v skutočnosti však duchovný život biskupstva veľmi upadal. Príchod biskupa Jozefa De Camillisa (1689-1706) menovaného Svätou Stolicou znamenal pozitívny obrat v živote gréckokatolíckej cirkvi, avšak nový biskup sa musel boriť s viacerými problémami administratívneho, pastoračného i vieroučného charakteru. Vďaka svojej predchádzajúcej príprave ako aj s zásluhou dobrých vzťahov s uhorským prímasom kardinálom Koloničom sa mu podarilo uviesť do života viacero pozitívnych opatrení, týkajúcich sa administratívy, ale aj života duchovenstva a vzťahov s latinskou cirkvou.
Jednou z najdôležitejších úloh, ktorá očakávala De Camillisa, bolo upevnenie diela Užhorodskej únie, ktorá po desaťročiach občianskych vojen a náboženských nepokojov veľmi utrpela. Už krátko po svojej intronizácii zvoláva najprv do Mukačeva (4. mája 1690) a neskôr do Satu Mare (11. mája 1690) synody, na ktorých 130 kňazov obnovilo svoje vyznanie katolíckej viery a zaviazalo sa dodržiavať cirkevné predpisy.
Satmárska synoda je pre nás zvlášť dôležitá, pretože okrem dvoch krátkych správ De Camilisa o jej priebehu poznáme aj znenie jej dekrétu, ktorý je rozdelený do 20 bodov alebo kánonov. Môžeme odôvodnene predpokladať, že matéria prerokovávaná na tejto synode v určitom zmysle sa zhoduje s tou, ktorá bola prejednávaná aj na iných, podobných synodách, uskutočnených v ostatných oblastiach rozsiahlej Mukačevskej eparchie. Jej nariadenia a kánony teda odrážajú prakticky hlavné dobové problémy, ale aj základné požiadavky normálneho cirkevného života. To, že bolo potrebné osobitne ich promulgovať, len poukazuje na vážne nedostatky v Mukačevskej eparchii na začiatku činnosti biskupa De Camilisa. Aké boli hlavné témy a nariadenia tejto synody? Uveďme si aspoň tie najdôležitejšie:
1) Kňazov napomíname k počestnému a povzbudzujúcemu životu, dodržiavaniu pôstov, vykonávaniu božského úradu, sláveniu sviatostí a liturgie s dušou očistenou od hriechov.
2) Kňazi majú navštevovať chorých a posilňovať ich sviatosťami, aby nezomreli bez viatika…..
4) Kňazi potulní, teda vagabundi alebo novoprišlí nemajú byť pripustení do farnosti bez mandátu biskupa.
5) Každý kňaz má mať paténu, kalich a kovovú pixidu aspoň postriebrenú a sväté náčinia majú byť čisté.
6) Farári majú povzbudzovať farníkov pristupovať k prijímaniu aspoň štyrikrát do roka, na Veľkú noc, na Vianoce, na sviatok sv. Petra a Pavla a na Zosnutie Presv. Bohorodičky. Farár má zaznamenať do vhodnej knihy veľkonočné prijímanie veriacich.
7) Kňazi majú nosiť dlhý odev, holiť sa, strihať si fúzy tak, aby dôstojne prijímali Kristovu krv a nesmú sa prechádzať bez kamilávky….
9) Farári majú mať dve knihy, jednu o pokrstených a jednu pre manželstvá.
10) Pred manželstvom sa majú urobiť tri ohlášky v chráme, aby sa zabránili a objavili možné prekážky…
12) Minimálny vek na kňazskú ordináciu je 24 rokov. Kandidát pred ordináciou musí aspoň tri roky vykonávať úlohy kantora alebo ecclesiarchu.
13) Farári majú nabádať veriacich k vystaveniu nejakého svätého obrazu vo svojich domovoch, pred ktorými nech sa denne modlia a uctievajú si ich. …
15) V každej farnosti má byť kantor a cerkovník, aby slúžili chrámu a vyučovali deti.
16) Všetci musia zachovávať prikázanie Cirkvi o účasti na liturgii v nedeľu a sviatky a zdržiavať sa v tieto dni od nepotrebnej práce….
18) Všetci, ktorí slobodne zložili prísahu vernosti katolíckej Cirkvi sú povinní ju zachovať, ináč budú potrestaní ako zradcovia.
19) Laici, ktorí si vzali druhú manželku, kým prvá ešte žije, musia sa zriecť druhej a vrátiť sa k prvej. Ak to neurobia, nemôžu byť pripustení k sviatostiam. Kňazi, ktorí zosobášili takéto neregulárne manželstvá, budú suspendovaní a zaplatia pokutu 100 zlatiek, kým laici sú povinní zrušiť nezákonný zväzok a zaplatiť rovnakú pokutu.
20) Protopresbyteri sú povinní starať sa o plnenie tohto dekrétu a zahlásiť neposlušných. Farári majú oznámiť cez protopresbyterov všetky škandály, ktoré sa stanú v ich farnostiach.
Všetky tieto nariadenia a kánony odrážajú prakticky základné požiadavky normálneho ekleziálneho života a objasňujú potrebu ich promulgácie vynútenú vážnymi previneniami a nedostatkami v mukačevskej eparchii na začiatku činnosti biskupa De Camilisa.
Z De Camillisovho Denníka sa dozvedáme, že v najbližších dvoch rokoch zvolal ďalších 12 miestnych synod na upevnenie únie a obnovenie cirkevnej disciplíny duchovenstva, pričom viaceré z nich sa konali na Slovensku – tri v Zborove, ďalej v Stanči, Stropkove, Humenom a Trnave pri Michalovciach.
Napiek týmto rôznorodým problémom sa De Camillisovi, trpezlivou prácou, a samozrejme aj vďaka Koloničovej podpore, postupne podarilo stabilizovať materiálny stav biskupstva. Za najväčší De Camillisov úspech možno považovať dosiahnutie oslobodenia duchovenstva z nevoľníctva a jeho teoretické zrovnoprávnenie s latinským duchovenstvom. 23. augusta 1692 cisár Leopold vydal dekrét, ktorým udelil gréckokatolícky duchovným tie isté práva a privilégia, aké patrili latinskému kléru.
Pozitívnym príkladom dobrého vzťahu medzi východnou a latinskou hierarchiou je vzťah, ktorý panoval medzi biskupom De Camillisom a kardinálom Koloničom. Bol to práve on, čo navrhol vtedajšiemu mukačevskému biskupovi Jánovi Jozefovi De Camillisovi zostaviť katechizmus, teda základnú teologickú príručku pre kňazov v duchu potridentských obnovných snáh. Aj kvôli tomu na konci 17. storočia získala trnavská tlačiareň zásluhou kardinála Koloniča typy písma v cyrilike. Kniha pod názvom KATECHISIS sa stala veľmi dôležitou pastoračnou pomôckou pre kňazov a pre biskupa pri vizitáciách. O rok nato vydáva trnavská tlačiareň v cyrilike aj ďalšiu knihu z pera biskupa De Camillisa, tentoraz určenú pre základnú výuku detí, tzv. Bukvar.
De Camillis od začiatku svojho účinkovania túžil zabezpečiť aj primeranú formáciu pre svoj klérus. V roku 1703 kardinál Kolonič už píše do Ríma o tom, že založil fundáciu pre trnavský seminár, pre štúdium bohoslovcov byzantského obradu. Táto základina vytvorila nové predpoklady pre formáciu duchovne i kultúrne na úrovni sformovaných kňazov pre Mukačevské biskupstvo.
De Camillis sa pričinil aj o uzatvorenie únie rumunských pravoslávnych s katolíckou Cirkvou v Albe Julii 7. októbra 1698.
V roku 1703 vypuklo proticisárske povstanie Františka II. Rákociho. Keď v roku 1704 Mukačevo padlo do rúk jeho oddielov, De Camillis musel mesto opustiť. Jeho demisiu z úradu Svätá stolica neprijala. V marci roku 1705 sa uchýlil do exilu na faru v Ruskej Novej Vsi pri Prešove. Po obsadení Prešova Rákociho vojskom na jar roku 1706 De Camillis vážne ochorel. V júli 1706 bol prevezený do nemocnice bratov minoritov v Prešove, kde zomrel 22.augusta 1706 a krátko nato bol pochovaný v vo vtedajšom chráme konventuálov, ktorý je dnes gréckokatolíckou prešovskou katedrálou. Aj keď miesto De Cameilisssovho hrobu časom upadlo do zabudnutia, viaceré z jeho cirkevných reforiem a úprav dlhodobo formovali život gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a vo svojej podstate sú platné dodnes, respektíve sú výzvou k ich aktualizácii na dnešné cirkevné i spoločenské pomery.
Zdrroj: RV
