Napísal 11. februára 2016

Čo znamená aliturgickosť

ikona zenich 1Prinášame rozhovor s bratislavským farárom o. Rastislavom Čižikom z minulého roku o význame aliturgických dní v našom obrade.

Veľký pôst vo východnej tradícii má svoje osobitné liturgické predpisy, medzi ktoré patrí napr. to, že nie vo všetky dni cez týždeň sa slúži božská liturgia. Tieto dni sa nazývajú tzv. aliturgické dni. Dôvody a význam týchto aliturgických dní vysvetľuje farár farnosti Bratislava-Staré mesto, o. Rastislav Čižik.

Otče, ako vyzerá liturgický program vo vašej farnosti počas pôstneho obdobia?

V gréckokatolíckej farnosti Bratislava – Staré Mesto sa počas celého obdobia Veľkého pôstu dodržiavajú tzv. aliturgické dni, t.j. v pondelky, utorky a štvrtky sa neslúži božská liturgia, ale večiereň. V stredy a piatky sa slúži Liturgia vopred posvätených darov. Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho sa slúži v soboty a Liturgia sv. Bazila Veľkého v nedele. V Nedeľu poobede sa slúži veľkopôstna večiereň o 17. h.

Aké sú dôvody na zavedenie týchto aliturgických dní, ktoré sa u nás doteraz málo praktizovali? Zodpovedá táto prax liturgickej obnove v duchu Druhého vatikánskeho koncilu?

Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. aliturgických dní nejde o nejakú novinku, ale starobylú prax našej cirkvi. Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO, ktorá je pre nás záväzným dokumentom, sa odvoláva na vyjadrenia Druhého Vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí, že nie je možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví zmeny, iba ak z dôvodu skutočného organického vývoja.

Ďalej hovorí, že ak sa od nich vinou okolností alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. A k tejto tradícii patrí aj dodržiavanie aliturgických dní, ktoré Inštrukcia tematizuje v bode 63, kde doslova hovorí: „Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného putovania, rozdeleného do slávení rôzneho druhu.“

Opiera sa táto východná tradícia o nejaký biblický, či teologický základ?

Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie cirkvi ako cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorý 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. V tom teda spočíva jeden z hlavných dôvodov princípu nezlučiteľnosti slávenia eucharistie s pôstom. To zároveň nevylučuje prítomnosť eucharistie medzi nami, keď ju pri liturgiách vopred posvätených darov môžeme pravidelne prijímať ako posilu na ceste „púšťou“ Veľkého pôstu.

Aj skrze tieto aliturgické dni, ale predovšetkým účasťou na veľkopôstnych bohoslužbách  môžeme znova viac objaviť bohatstvo a krásu nášho obradu, k čomu nás vyzýva aj všeobecná cirkev.

Otče, ako to prijali veriaci?

Aliturgické dni sme z pastoračného dôvodu zavádzali postupne. Treba tiež pripomenúť, že liturgie vopredposvätených darov sa vo farnosti začali slúžili už za mojich predchodcov (od polovice 90-tych rokov) a slúžia sa vlastne doteraz. Ale plne aliturgické dni v pôste tu neboli, t. j., žeby sa slúžili večierne. Keď sa totiž slúži Liturgia vopred posvätených darov, je to čiastočne aliturgické deň. Treba totiž rozlišovať plne a čiastočne aliturgický deň.

Predchádzajúce roky – v r. 2012 a 2013 – sme vo farnosti dodržiavali aliturgické dni od polovice veľkého pôstu (od Krížupoklonnej nedele), aby si na to ľudia postupne zvykli. Tohto roku (od r. 2014) to už praktizujeme počas celého obdobia Štyridsiatnice.

Prakticky sa nedá presne vyhodnotiť, či chodí do chrámu viac ľudí alebo menej. Ale myslim, že zatiaľ je to viac. Každopádne tejto liturgickej obnove predchádzala katechizácia v uplynulých rokoch, po ktorých aj niektorí skeptici povedali: „Teraz už rozumiem, prečo to má byť takto“.

Pripravil Stanislav Gábor (r. 2014)
Ikona Krista Ženícha

Kategória: Zo života Cirkvi