Napísal 10. júla 2013

Homília na sviatok sv. Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov

Ikona CMDrahí bratia a sestry!

Človek od nepamäti vyvíjal zbrane nielen na svoju ochranu, ale aj pre svoje militantné ciele. Účinná zbraň zaručovala nielen obranu, ale bola často aj zárukou víťazstva pri vojenskom ťažení. A predsa musíme skonštatovať, že neexistuje žiadna konvenčná zbraň, ktorá by bola schopná dobiť ľudské srdce.

Zrejme vedomý si tejto pravdy, knieža Rastislav povoláva na Veľkú Moravu učiteľov, ktorí by v reči jeho ľudu zvestovali Slovo, ktoré jedine má moc zmeniť ľudské srdce, dať nádej a posilniť vieru. Dávno už tu nie je jeho ríša a pominuli sa aj jeho nepriatelia, ale národ, ktorý prijal toto Slovo je tu. A cez stáročia mu práve táto viera zvestovaná v jeho reči bola jedinou istotou a posilou a dala mu silu prežiť až do dnešných dní.

Misia solúnskych bratov v svojom čase posunula Slovanov žijúcich na Veľkej Morave medzi kultúrne kresťanské národy vtedajšej Európy a našim predkom dala písmo, formujúce sa školstvo a Rímom zriadenú cirkevnú provinciu. Z hrdosťou a s vďačnosťou Bohu môžeme povedať, že na začiatku našej štátnosti neboli pohanské mýty ani Rímska vlčica, ale Slovo, ktoré mení ľudské srdce a má moc víťaziť nad najväčším nepriateľom človeka, nad hriechom, ktorý nám berie slobodu a prináša smrť. Cez celé stáročia sa náš národ nemal o čo oprieť iba o toto Slovo, ktoré formovalo naše rodiny, kde sa prijímal život a odovzdávala viera.

Dnes, keď slávime sviatok našich slovanských apoštolov a vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a hrdo sa hlásime k ich odkazu nemôžeme ostať iba v rovine horizontálnej, ktorá nám predstavuje ich dielo na úrovni politicko-spoločenskej a kultúrnej, čo má síce obrovský význam pre Slovanské národy dnešnej Európy, ktoré sa hlásia k ich tradícii, ale všetci si musíme uvedomiť, že je tu ešte rovina vertikálna, ktorá poukazuje na podstatu ich misie, ktorou bolo ohlásenie Večného Slova, ktoré sa opiera o svojho nositeľa Ježiša Krista, ktorý prelomil smrť a daroval nám život. Sv. Cyril a Metod boli predovšetkým ohlasovatelia Božieho Slovo a získali si nielen elitu nášho národa, ale aj pospolitý ľud svojou vľúdnosťou. Prejavom ich empatie neboli len prázdne gestá. Skutočnosť, ako sa už pred príchodom do našej vlasti pripravovali na svoje poslanie – ich znalosť slovanského jazyka, nimi vytvorená hlaholika – písmo zodpovedajúce našej reči a preklady najdôležitejších biblických, liturgických kníh a spisov dôležitých z hľadiska legislatívy, sú jasným dôkazom, ako vážne brali svoje poslanie. Zároveň sú svedectvom ešte čohosi iného – úcty k našej krajine a k nášmu ľudu. Ich hlboko ľudský postoj vyvieral z Toho, komu zasvätili celý svoj život – z Ježiša Krista.

Pre nás ktorí sa hlásime k odkazu našich vierozvestcov je tu veľká výzva, ktorá vychádza z dnešného Božieho Slova: „Vy ste svetlo sveta … nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobre skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. … Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. … Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší.“

Aj dnes je ohrozená naša spoločnosť má síce iného nepriateľa, ako v čase Veľkej Moravy, ale o to horšieho. Globalizácia a sekularizácia dnešnej Európy silne ovplyvnená relativizmom posúva človeka do roviny púhej možnosti a náhody a v spojení s nekontrolovateľným konzumizmom, robí ho nástrojom výroby a spotreby. Tradičná rodina, ktorá celé generácie bola silou národa je podceňovaná a manželská vernosť zosmiešňovaná.

Ale aj dnes máme tu istú zbraň, ako odpoveď proti tomuto hroziacemu nebezpečenstvu – Slovo, ktoré nám zvestovali naši vierozvestcovia. Živé Slovo, neprefiltrované rôznymi pseudofilozofiami a módnymi prúdmi, ktoré sa nám snažia nahovoriť, že kresťanstvo zdegradovalo manželstvo na vzťah muža ženy za účelom plodenia detí, že potrat je len prerušením tehotenstva, eutanázia je dobrá smrť, egoizmus je snaha presadiť sa.

Bratia a sestry oprime sa dnes o toto Slovo o tohto Ježiša Krista, ktorý nám dá silu milovať v rozmere kríža, to znamená milovať, ako Kristus, bez pohoršovania a posudzovania. A ktorý nám dá silu zachovať si čisté a úprimné kresťanské rodiny, v ktorých sa prijíma život, odovzdáva viera a celebruje láska, ktorá má moc ničiť hriech a formovať charaktery. Stále mi znejú v ušiach slova manžela, ktorý urobil svoje vyznanie pri pohrebe svojej manželky: V tomto manželstve s Ježišom Kristom uprostred som pochopil a zažil, čo je to odpustenie a čo je to láska. Vďaka Bohu za takéto manželstvá a za takéto rodiny. Vďaka za vieru, ktorú nám zvestovali sv. Cyril a Metod .

Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!

o. Vladimír Skyba, Bratislava 5. júla 2011