Napísal 2. apríla 2010

Homília na Veľký piatok

ikona20Kto nikdy v živote neochutnal horké, nezrelé ovocie nikdy nedocení jeho sladkosť. Alebo kto nezažil stiesnený pocit tmy, nemôže naplno pochopiť význam svetla. Preto aj liturgia vigílie Paschy hovorí o „ blaženej vine“, ktorá nám dala pochopiť a spoznať veľkosť a lásku Boha. A preto dnes, keď prežívame Veľký piatok a Cirkev nám celebruje liturgiu kríža, aby sme mohli zaujať skutočný kresťanský postoj k tejto udalosti, potrebujeme to celé vidieť v obraze Veľkonočného rána. Lebo ináč z toho spravíme jedno veľké, ale žiaľ falošné divadlo, v ktorom nám je ľúto, že Kristus zomrel na kríži v bolesti a v utrpení za naše hriechy, a preto sme schopní dať si aj predsavzatie už nehrešiť, skloniť koleno pred Jeho krížom, a to všetko za nádherného chorálu, v ktorom vybičované zmysly klamú svet aj nás samých.

Dnes nám Cirkev nedvíha tento kríž iba preto, aby sme sa mu klaňali a ho adorovali – aj to je potrebné –, ale dvíha nám tento kríž ako výzvu, aby sme ho prijali. Aby sme robili skutočne kresťanský postoj. Mali odvahu vstúpiť do tohto kríža. Ježiš hovorí: „ Kto chce isť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt  16, 24 ). Ale, kto z nás má odvahu vstúpiť do tohto kríža? Dať sa ním rozdrviť? Lebo kríž je miesto, kde sa nám berie život. To je muž, ktorý nemiluje svoju ženu a ju podvádza: máš odvahu napriek tomu všetkému ho ešte ďalej milovať? Kríž – to je šéf v robote, ktorý ti kráti prémie, uprednostňuje kolegu a stále ti hrozí, že ťa prepustí: máš odvahu ho nesúdiť a stále ho rešpektovať? Kríž – to je choroba, ktorá ti kráti život: máš odvahu ju znášať bez sebaľútosti a obviňovania iných aj Boha? Bez perspektívy veľkonočného rána, kde kríž dostáva úplne nový rozmer, nie je možné prežívať realitu Veľkého piatku. Preto sa svet búri voči krížu. Nechápe ho a odmieta ho. A pritom kríž je miesto kde strácame svoje staré zmýšľanie, kde zomiera náš starý človek a kde Kristus zničil hriech. Na Kristovom kríži sa rozbil ľudský egoizmus, ľudská pýcha i ľudská krutosť. Svätý apoštol Pavol v liste Rimanom píše: „ Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6, 8 – 9 ). Kresťan teda môže vstúpiť do kríža, lebo vie, že tento kríž ho nemôže zničiť, ale naopak cez kríž v Ježišovi Kristovi dostáva nový život. Ako sa to dá uskutočniť? Ako môžeš žiť z mužom, ktorý ťa už nemiluje, pracovať so šéfom, ktorý ťa prenasleduje, byť v pokoji v chorobe, ktorá ti berie život? Ak máš dnes odvahu nazvať svoje skrachované manželstvo, svoj pracovný vzťah, svoju chorobu krížom a vstúpiš do tohto kríža z Ježišom Kristom, nezomrieš, nebudeš potupený ani ponížený. Kristus ťa prevedie tou smrťou, aby si sa stal novým stvorením, kde bude zničený egoizmus tvojho muža, surovosť tvojho šéfa a kde odumretím starého vzíde nové.

Kríž nie je bláznovstvo, ani pohoršenie, ba ani umelecký predmet na dotvorenie interiéru, či exteriéru . Kríž je cesta spásy pre každého, kto ho prijíma z Ježišom Kristom. Preto nám dnes Cirkev dvíha tento kríž. Kríž Ježiša Krista, lebo to je jediná odpoveď na naše utrpenie, na našu bolesť či neporozumenie. Skloňme sa dnes pred týmto krížom a vzdajme chválu Tomu, ktorý mu dal nový rozmer, aby sme už neboli tými, čo sú plní beznádeje a bôľu, ale stali sa novým stvorením.

Ó, kríž úctyhodný! Ty sláva veriacich a opora trpiacich, sila apoštolov a ochranca spravodlivých. Ty si spása všetkých svätých. Teba už Mojžiš zobrazil, keď rozopäl svoje ruky a s tvojou pomocou premohol Amaleka. Všetko tvorstvo radostne jasá, keď ťa vidí vyvýšený, lebo tým oslavuje Krista, ktorý vo svojej nesmiernej dobrote skrze teba zhromaždil všetkých rozptýlených.    (Z večierne Povýšenia Pánovho kríža.)   

-vs-

           

Kategória: Homílie