|
V sobotu, 12. júna 2010 na sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky sa v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne konala Druhá púť Bratislavskej eparchie.
Po vzájomnej dohode s miestnym arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským a otcami saleziánmi, vyhlásil minulého roku vladyka Peter (Rusnák) Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne za pútnické miesto Bratislavskej eparchie s pravidelnou každoročnou púťou na deň Spolutrpiacej Bohorodičky (vždy v sobotu) po sviatku Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, Milujúceho ľudí (Najsvätejšieho Srdce Ježišovo). Sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky je posledným pohyblivým sviatkom, ktorý závisí od sviatku Paschy. V tomto sviatku je vyjadrená myšlienka uctiť si bolesti a veľké muky, ktoré Presvätá Bohorodička pretrpela pod krížom, na ktorom zomrel jej Syn a náš Spasiteľ Ježiš Kristus. V latinskom obrade sa slávi pamiatka Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, 15. septembra a práve symbolom tejto úcty je šaštínska bazilika.
Program púte sa začal o 10.00 hod modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke, ktorý liturgizoval o. Martin Pavuk, MSC z Nitry. Po Akatiste nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal arcibiskup Mons. Cyril (Vasiľ, SJ) z Ríma, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi; spolu s ním slúžili vladyka Peter (Rusnák) a ďalších 15 kňazov eparchie. Liturgické slávenie svojím spevom sprevádzal Katedrálny zbor Chrysostomos pod vedením dirigenta Ing. Petra Plška.
Na úvod liturgie privítal vladyka Peter vzácneho hosťa z Ríma a poďakoval mu, že aj napriek svojmu nabitému programu prijal pozvanie na túto slávnosť. V homílii sa vyše 200 veriacim zídeným z rôznych farností Bratislavskej eparchie z celého Slovenska – zo Šumiaca, Telgártu, Martina, Žiliny, Banskej Bystrice, Zvolena, Žiaru nad Hronom, Trenčína, Nitry a Trnavy a Bratislavy prihovoril vladyka Cyril (Vasiľ) a zameral sa na mariánsku tradíciu, ktorá je hlboko spojená práve so šaštínskou bazilikou. Vladyka sa vrátil do histórie tohto pútnického miesta a spomenul udalosť, keď sa v 16. stor. grófka Angelika Bakičová utiekala vo svojich rodinných trápeniach k Panne Márii, prosila ju o pomoc, o zmierenie. „Vidíme, že aj táto svätyňa je ukážkou toho, že Božia milosť dokáže naozaj obrátiť to, čo sa zdá na prvý pohľad zlé, ťažké, bolestné, na čosi, čo môže byť povzbudzujúce, čo dokáže obrátiť zlo na dobro. Také sú účinky božej milosti. Tie zakúsila grófka na svojom vlastnom živote, že na prosby Bohorodičky, sa jej rodinný život zmenil na harmonický, šťastný“. Ako ďalej zdôraznil, „my dnes putujeme na toto mariánske pútnické miesto nie pre to, aby nás Bohorodička naučila trpieť, ale milovať. Lebo iba láska sa dokáže identifikovať s utrpením druhého.... Celé naše kresťanské vyznanie a jeho symbolika – kríž, sa spája na jednej strane so znakom bolesti, utrpenia, ale na druhej strane je to znak zmŕtvychvstania, znak nádeje, znak šťastia. Boh neustále dokáže obrátiť zlo na dobro, bolesť na radosť.
Na záver liturgickej slávnosti vladyka Peter poďakoval vladykovi Cyrilovi za jeho povzbudivé slová a zaželal kňazom, aby aj po skončení Roka kňazov nosili v sebe šťastie, pokoj a lásku a aby to pocítili veriaci v ich farnostiach. Slávnosť bola aj zakončením Roku kňazov v Bratislavskej eparchii.
Po liturgii sa pútnici zúčastnili na agapé v priestoroch Saleziánskeho centra, po ktorom nasledovala prednáška švajčiarskeho misionára pôsobiace v súčasnoti na Slovensku, P. Jozefa Hegglina, MSC o jeho skúsenostiach z misií v Indonézii a Polynézii.
K správe bolo vydané aj Foto (vo Fotogalérii).
|
