Napísal 11. apríla 2014

Ján Hirka: Pod ochranou Márie – Pastier v službe Cirkvi

Hirka-kniiha-obalkaJán Hirka: Pod ochranou Márie – Pastier v službe Cirkvi

„Keď som bol počas dlhých mesiacov na samotke, modlil som sa. Nemal som sa s kým rozprávať, len s Pánom Bohom. Viera mi dodávala silu, odvahu, nádej.“ – to sú slová zosnulého biskupa Mons. Jána Hirku, ktoré napísal na záver svojej autobiografie v kapitolke pod názvom Poučenie z môjho života a ktoré dnes, keď nás zasiahla správa o jeho odchode do večnosti, môžeme smelo považovať za jeho odkaz: Viera mi dodávala silu, odvahu, nádej!

Keď v novembri minulého roku oslavoval biskup Hirka svoju deväťdesiatku, prichádzali za ním na prešovský Solivar, kde žil na svojej zaslúženej emeritúre, mnohí gratulanti. No neodchádzali naprázdno. Oslávenec, emeritný prešovský biskup, ich – paradoxne – sám obdaroval svojou autobiografickou knihou, ktorú sa mu – s pomocou obetavého úsilia jeho blízkych spolupracovníkov – podarilo po rokoch mravenčej práce úspešne dokončiť. Je viac ako symbolické, že túto publikáciu vydala Gréckokatolícka teologická fakultav Prešove, o ktorej založenie a rozvoj sa on sám rozhodujúcou mierou pričinil.

Veľavravný je aj samotný názov knihy, ktorý sa inšpiruje jeho biskupským heslom: Pokoj a milosrdenstvo pod ochranou Márie, s podnadpisom Pastier v službe Cirkvi. A Biskup Hirka – sám veľký mariánsky ctiteľ, ktorý rád chodil na mariánske odpusty a zaslúžil sa ešte v čase totality o povýšenie ľutinského chrámu na Baziliku minor v roku 1988 – v knihe zdôrazňuje, že pomoc a podporu našej nebeskej Matky, Presvätej Bohorodičky pociťoval po celý život.

Toto jedinečné autobiografické dielo zachytáva život a dielo biskupa Mons. Jána Hirku, ktorý stál 35 rokov (1968 – 2003) na čele Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu.

Podľa slov autora, cieľom tejto „osobnej kroniky“ je pripomenúť osudy a udalosti z jeho života v službe Cirkvi, aby poslúžili „ predovšetkým pre našich nasledovníkov“ ako „svedectvo o osudoch Gréckokatolíckej cirkvi, trpiacej pod totalitným režimom v Československu, ako aj o jej znovuzrodení i o rokoch rozvoja v slobodnej vlasti“.

Kniha nie je určená len historikom (aj keď obsahuje obrovské množstvo faktografických údajov, ktoré bežného čitateľa môžu od jej čítania odradiť), alebo kňazom (ako povinná literatúra z dejín Cirkvi), či angažovaným gréckokatolíkom, ktorým je blízke sentire cum Ecclesia. Je určená – ako píše autor – predovšetkým mladšej generácii aby jej pomohla zorientovať sa v najnovšej histórii Gréckokatolíckej cirkvi: „ Týmito spomienkami i vyznaniami – píše autor v Slove na úvod – by chcel prispieť k lepšiemu objasneniu tej ťažkej doby, ktorú prežívala naša cirkev“.

Pri písaní svojich spomienok si emeritný prešovský biskup uvedomoval, že „žiadna kniha zrejme nemôže dostatočne vyjadriť a opísať celý život človeka“. Na druhej strane – z pohľadu histórie –, je veľkou devízou knihy práve to, že známe dejinné udalosti, ktoré poznačili našu Cirkev v 2. polovici 20. stor., autor opisuje cez prizmu svojej osobnej životnej cesty (skrývanie, tajná pastorácia, zatknutie, vyšetrovanie, väzenie) a odovzdá nám tým zároveň svoju osobnú životnú skúsenosť: Viera mi dodávala silu, odvahu, nádej!

Pre rozsiahly faktografický materiál, ktorý kniha obsahuje, je neoceniteľným pokladom pre najnovšiu slovenskú historiografiu a novodobé dejiny Gréckokatolíckej cirkvi. Okrem toho je z veľkej časti popretkávaná úryvkami z príhovorov a článkov z jeho aktívnej služby ordinára, neskôr biskupa.  Bolo by teda zo strany bežného čitateľa veľkou chybou očakávať, že dielo možno prečítať za jeden večer, ako nejaký „napínavý román“. To ani nebolo cieľom autora, ktorý nám pripomína, že „knihu nepísal ako pútavý príbeh“. Predsa však dielo v sebe obsahuje vnútornú dynamiku a odhaľuje mnohé doteraz skryté súvislosti, ktoré nám pomôžu pochopiť nemálo doteraz zahalených skutočností.

Predhovor ku knihe napísal Mons. Jozef Tóth, jeho dlhoročný spolupracovník a priateľ, ktorý autora charakterizuje ako kňaza, väzňa, elektrikára, robotníka, kriesiteľa a budovateľa zakázanej Cirkvi. Veď o. Ján Hirka stál pri oživovaní Gréckokatolíckej Cirkvi v roku 1968 i 1989 ako „nový budovateľ Cirkvi, spoločenstva Kristovho“. V tieto roky, pokračuje Mons. Tóth, „zazneli zvony, spevy, šumeli modlitby, stavali a otvárali sa chrámy, žiarili sviatostné liturgie, objavila sa tlač, vznikali školy a ako finále tejto Božej symfónie zrodil sa kňazský seminár a ako zázrak Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta!“.

Možno len súhlasiť s o. Tóthom, že „táto činnosť otca biskupa Hirku nad všetky sily a možnosti, aké vtedy boli, je neuveriteľná…“. A želanie, vyslovené Mons. Tóthom v závere jeho predslovu ku knihe: „Nech ho Pán ovenčí vencom božského daru pokoja“,  dnes – keď už biskup Hirka nie je medzi nami – nadobudlo hlbší zmysel.

Ako v úvode svojho diela biskup Hirka napísal, inšpiráciou pre napísanie knihy mu bola autobiografická knižka profesora Štefana Hlaváča, rímskokatolíckeho kňaza Po priamych cestách ako svedectvo nielen pre súčasníkov, ale aj pre budúce generácie. Ako sa ďalej vyznáva, už skôr chcel napísať osobné svedectvo zo svojho pôsobenia v Cirkvi, dostal sa však k tomu až ako emeritný biskup, keď bremeno správy eparchie, ktoré bolo na jeho pleciach 35 rokov, prevzal jeho nástupca biskup Mons. Ján Babjak SJ.

Povzbudením pre biskupa Hirku boli aj osobné svedectvá, ktoré napísali a vydali viacerí kňazi: o. Michal Fitz (Trpké roky, 1993), ThDr. Ján Seman (A znova žijeme), či životopisné publikácie niektorých kňazov (o. Oto Gábor: Spomienky z môjho života, 2011; František Fedor: Moja životná cesta, 2012).

Dielo je značne obsažne, má vyše 500 strán. Nejde o knihu na jeden večer. Je to skôr kniha, ku ktorej sa treba vracať, listovať si v nej, mať ju stále poruke. Mohla by sa stať dobrou inšpiráciou pre napísanie divadelnej či rozhlasovej hry, či pre zdramatizovanie v našich centrách voľného času.

Obsahovo kniha zachytáva celý život biskupa Hirku, od detstva v Abranovciach, cez gymnaziálne a teologické štúdiá v Prešove a v Prahe, vysviacku a krátke pôsobenie v Prešove a Ľutine, skrývanie po Prešovskom sobore, väzenie a prácu vo výrobe, v civilnom zamestnaní ako elektrikár.

Druhá veľká etapa začína rokom 1968, ktorý znamenal znovuzrodenie Gréckokatolíckej cirkvi, ako jedno z mála ovocí pražskej jari. Toto obdobie opisuje ako živý svedok, pretože ako člen Akčného výboru stál uprostred celého hnutia, ktoré bolo vzápätí oklieštené tvrdou normalizáciou.

Táto obsiahla časť zachytáva jeho službu ordinára, ako hlavu celej Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu. Boli to ťažké roky normalizácie, keď na všetko bol potrebný súhlas cirkevného tajomníka z okresu. Ako biskup uvádza, jeho „ordinariát mal zozačiatku sídlo v jeho panelákovom dvojizbovom byte“.

Vtedajšie pastoračné pomery po roku 1968 boli mimoriadne zložité: „Situácia bola veľmi ťažká: bol veľký nedostatok kňazov. Ako ordinár bol takmer denne na cestách, absolvoval množstvo rokovaní po rôznych úradoch; predovšetkým však navštevoval naše farnosti, povzbudzoval veriacich i kňazov. Tu mu – ako spomína – bol veľmi nápomocný otec biskup Dr. Vasiľ Hopko.

Roky 1981-1989 označované v knihe ako Novéna pred Nežnou revolúciou, vyvrcholili jeho menovaním (21. decembra 1989) a vysviackou na sídelného prešovského biskupa, ktorú prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka 17. februára 1990 v Mestskej hale v Prešove.

Diecéznym arcipastierom jemu zvereného stáda bol 13 rokov, až po odchod na emeritúru a menovanie jeho nástupcu v osobe o. Jána Babjaka S.J. v decembri 2002 pápežom Jánom Pavlom II.

Deväťdesiate roky boli poznačené veľkým entuziazmom. Biskup Hirka ako nástupca apoštolov horlivo viedol a spravoval partikulárnu cirkev, teraz už ako jej plnohodnotný pastier. Zaiste, pomáhali mu v tom mnohí skúsení spolupracovníci, kňazi, rehoľné sestry, ale aj laici. Čo by však bolo platné ich úsilie, ich mnohé plodné a kreatívne iniciatívy, keby im chýbala podpora (materiálna i duchovná) a požehnanie zo strany diecézneho biskupa?

Boli to tiež roky, keď aj občianska spoločnosť prechádzala radikálnymi zmenami a reformami súvisiacimi s demokratizačným procesom  a vznikom nových inštitúcií, čo sa dotýkalo aj Cirkvi. Spomeňme napr. rozdelenie Československa a zriadenie vikariátu v Českej republike k 1. januáru 1993, (povýšeného na exarchát r. 1996), či reformu územného usporiadania a vznik nových okresov. V tomto období nebývalého rozkvetu bol tiež zriadený nový cirkevnoprávny subjekt, košický apoštolský exarchát (1997), rozprestierajúci sa na území košického kraja (r. 2008 pri reorganizácii našej Cirkvi povýšený na eparchiu).

Ovocie tých rokov, keď bolo treba obnovovať na poli materiálnom i duchovnom, okusujeme v súčasnosti, keď môžeme s hrdosťou povedať, že Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa dnes teší bohatému náboženskému životu, má mnohé nové chrámy, má svoju tlač, kultúru, spirituálne i charitatívne centrá, teologickú fakultu; naša Cirkev zažila aj jedinečnú historickú udalosť (ako ju nazval Mons. Tóth „dar nebeský“) návštevu Jána Pavla II. v Prešove (2. júla 1995); máme troch blahoslavených, nové eparchie (košickú a bratislavskú) a arcibiskupstvo, dokonca metropoliu sui iuris.

Jednotlivým rokom biskupskej služby Mons. Jána Hirku  sú venované osobitné kapitoly. Niekoľko kapitol je vyhradených aj kauze blahorečenia našich biskupov-mučeníkov Pavla P. Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka.

Kniha je cenným dokumentom s bohatým pramenným materiálom, archívnymi prameňmi a bibliografickými odkazmi a obsahuje aj praktický menný register. Veľmi zaujímavá je aj farebná fotografická príloha obsahujúca vyše 150 fotiek.

Bodku za publikáciou vytvára Resumé vo viacerých jazykoch, obsahujúce aj autorovo Poučenie z môjho života a Dodatok o. Andreja Rusnáka, dlhoročného osobného tajomníka emeritného biskupa.  Práve jemu ako editorovi diela patrí veľká vďaka za jeho dlhoročnú, vytrvalú a úmornú prácu, ktorú vykonal pri triedení textu, ako aj pri práci s archívnymi a dobovými dokumentmi.

V neposlednom rade treba na tomto mieste vyjadriť vďaku aj o. Marekovi Petrovi, ktorý svojimi odbornými radmi,  textovými úpravami i doplnkami pomáhal pri písaní tejto knihy.

Toto životopisné a dejepisné dielo by nemalo chýbať na žiadnej gréckokatolíckej fare, vo farskej knižnici, či v našich rodinách, lebo ako biskup Hirka na jednom mieste napísal „Celý môj život bol bytostne spojený s osudom Gréckokatolíckej cirkvi“.

Stanislav Gábor

 

 

 

Kategória: Zo života Cirkvi