Napísal 9. januára 2018

Jordánske svätenie vody na sviatok Bohozjavenia

Bohozjavenie a Jordánske svätenie vody

Každoročne, 6. januára (podľa Gregoriánskeho kalendára; v minulosti 19. januára podľa Juliánskeho kalendára) slávi Gréckokatolícka cirkev – rovnako ako väčšina kresťanských cirkví – sviatok Bohozjavenia alebo celým názvom Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Niekedy sa tento sviatok nazýva aj Osvietenie (Prosviščénije), čo súvisí s krstom, keďže krst (resp. iniciačné sviatosti) sa v byzantskej tradícii často označuje ako osvietenie.

Bohozjavenie (Bohojavlénije) je druhým najväčším sviatkom v našom liturgickom roku hneď po Pasche, čomu nasvedčuje aj počet starozmluvných čítaní (parémií) na večierni, ktorých je 13 (na Paschu až 15, na Narodenie Pána ich je 8). Bohozjavenie je teda väčším sviatkom ako Narodenie Pána (Vianoce), pričom obidva sviatky sú silne prepojené; pôvodne sa slávili spolu.

Na sviatok Narodenia Pána oslavujeme zjavenie Boha v tele (v človečenstve), na sviatok Bohozjavenia oslavujeme zjavenie Boha v Trojici, preto je Bohozjavenie väčšie ako Narodenie. Nazýva sa nielen Zjavenie Pána, ale Bohozjavenie, pretože slávime zjavenie celej Trojice (hoci zjavenie Otca a Svätého Ducha bolo len v náznakoch, symbolicky – nie v úplnosti – to ani nie je možné). Pekne to vystihujú bohoslužobné texty:

Pri Tvojom krste v Jordáne, zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica, Otcov hlas Ti vydal svedectvo, nazval Ťa svojím milovaným Synom, aj Svätý Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov, …(tropár sviatku)

Trojica, náš Boh, nám dnes nedeliteľne zjavila seba: Otec totiž zreteľne dosvedčil rodičovstvo, Duch v podobe holubice zostúpil z nebies, Syn sklonil svoje prečisté temeno pred Predchodcom, nechal sa pokrstiť a vykúpil ľudstvo z otroctva, ako Milujúci človeka. (cárske časy, 3. hodinka, 2. stichira)

Obrad posvätenia vody

Jedinečnou a špecifickou bohoslužbou sviatku je veľké svätenie vody (tzv. jordánske), ktoré sa koná len na sviatok Bohozjavenia. Slávi sa buď 5. januára po večierni s liturgiou ešte pred veľkým povečerím alebo 6. januára po božskej liturgii.

Jedným z teologických aspektov sviatku Bohozjavenia je totiž aj posvätenie vôd (a celého kozmu), a preto aj my konáme posvätenie vody. Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordánu, my posvätením akoby nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori. Božia spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie. Voda je princípom života v prírode, preto ju Ježiš posvätil svojím vstupom do Jordánu, a preto ju my posviacame na Bohozjavenie. Kedysi bývalo zvykom posviacať potoky, rieky, príp. jazerá, v súčasnosti sa však tento zvyk už len málokde zachováva. Rozmer posvätenia celého stvorenstva pekne vystihuje aj stichira:

„…Jordán volá k Jánovi: Prečo nechceš, Krstiteľ, pokrstiť môjho Pána? Prečo brániš očisteniu mnohých? Veď on posvätil všetko stvorenie, nechaj nech posvätí i mňa, i všetky vody, lebo preto sa zjavil.“ (večiereň predsviatku 2. 1., stichiry na stichovni, stichira na Sláva)

Poriadok svätenia vody

Po úvodnom speve stichír, troch čítaniach zo Starého zákona (Iz 35, 1 – 10; Iz 55, 1 – 13; Iz 12, 3 – 6), čítaní Apoštola (1 Kor 10, 1 – 4) a Evanjelia (Mk 1, 9 – 11) nasleduje ekténia s prosbami za posvätenie vody, aby priniesla posvätenie, duchovný úžitok a uzdravenie duše i tela všetkým, ktorí ju budú piť alebo inak používať. Po nej nasleduje dlhá modlitba, pri ktorej biskup alebo kňaz trikrát ponára do vody najprv svietnik, potom trikrát na vodu dýchne v podobe kríža, potom trikrát prežehnáva vodu rukou, pričom do nej ponára prsty a nakoniec trikrát do vody ponára kríž.

Následne sa spieva tropár sviatku (spravidla 3krát), počas ktorého biskup alebo kňaz drží oboma rukami kríž (vertikálne) sčasti ponorený do už posvätenej vody.

Po modlitbách vodou kropí všetkých prítomných a potom ľudia vodu pijú a berú si ju so sebou domov, prípadne si tiež ňou obmyjú tvár. Ako už bolo spomenuté, v minulosti sa posviacala spravidla voda v prírode (potok, rieka, prípadne jazero), dnes je to už len výnimočný zjav, azda aj preto, lebo voda v prírode už je často znečistená, preto sa zvykne posviacať voda len v chráme.

Keďže v minulosti boli v tomto období tuhé mrazy, na posviacku (tečúcej) vody bolo často potrebné vysekať v zamrznutom ľade otvor, spravidla v tvare kríža. Celá posviacka sa konala tak, že sa išlo z chrámu k rieke (potoku) s procesiou, s krížom, so zástavami, obrazmi s asistenciou a kňazom.

V deň sviatku Bohozjavenia alebo v období posviatku, ktoré trvá do 14. januára, je zvykom posviacať domy alebo byty vodou posvätenou na tento sviatok. Môžeme v tom vidieť kozmický rozmer sviatku – posvätenie stvorenstva a celého vesmíru.

Mnoho gréckokatolíkov má zvyk robiť v predvečer Bohozjavenia (5. januára večer) takú istú slávnostnú večeru ako v predvečer Narodenia Pána (Štedrý večer) – s tými istými chodmi – tzv. druhú svätú večeru.

Zdroj: www.grkat.nfo.sk / krátené

Kategória: Zo života Cirkvi