Napísal 18. augusta 2017

Klokočovské odpusty v kanadskom Hamiltone

Hamilton je približne polmiliónové mesto asi hodinu cesty autom na západ od Toronta v Kanade. Slováci začali prichádzať do Hamiltonu v 20. rokoch 20. storočia, väčšinou po tom, ako už zažili prácu v baniach, alebo na farmách kanadského západu. Kľúčovým momentom pre vznik tamojšej slovenskej gréckokatolíckej farnosti bolo stretnutie v októbri 1952 v dome Michala Matiho. Na tomto stretnutí sa veriaci dohodli s o. M. Rusnákom z Toronta, že založia farnosť pod ochranou apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla. Prvá liturgia bola slávená v nedeľu 14. decembra 1952, čo je aj dňom založenia farnosti, ktorá patrila pod ukrajinskú eparchiu Toronto, na ktorej čele bol vtedy biskup Izidor Borecký. Za pol druha roka vo farnosti striedavo pôsobili o. Ludvík Miňa, CSsR a o. Michal Rusnák, CSsR. Začiatkom marca 1954 sa podarilo zakúpiť pozemok pre stavbu budúceho chrámu.

Príchod o. F. Fugu do farnosti

„Dňa 25. apríla 1954 po dlhšom očakávaní vítali hamiltonskí slov. gr.- katolíci svojho nového duchovného otca…“ Stal sa ním o. František Fuga, ktorý prišiel do Kanady z Ríma. Začiatky jeho pôsobenia boli ťažké, nakoľko keď prišiel „nebolo chrámu, oltára, kalicha, ničoho. Našiel však dobrých farníkov, ktorí boli štedrí.“ A tak už po dvoch rokoch pastorácie mal 130 adries farníkov. V májovom čísle časopisu Mária z roku 1955 sa po prvýkrát objavuje myšlienka budovania klokočovskej svätyne v Hamiltone. Časopis Mária vtedy uviedol: „Keď našim v starom kraji nie je dovolené, aby vzdávali úctu Matke Božej na posvätnom mieste v Klokočove, je našou povinnosťou, aby sme ako synovia východného Slovenska postavili jej dôstojný stánok v slobodnom svete a pred jej obrazom prosili o potrebné milosti pre nás a ťažko skúšaný náš národ vo vlasti. Matka, požehnaj naše snahy, aby sme sa Ti mohli čím skôr zavďačiť peknou svätyňou v Hamiltone a tu aspoň pred vernou kópiou Tvojho obrazu mohli sme pokračovať v zvelebovaní Tvojho mena tak, ako kedysi v Klokočove.“

Farnosť Klokočovskej Bohorodičky

Prvý uspenský odpust farnosť slávila 21. augusta 1955. Tento prvý „klokočovský“ odpust bol na farme v Rockton (Ontário). Otec Nikolaj Chanát prišiel na začiatok slávnosti s malým oneskorením. Otec Fuga zbadal jeho bledú tvár a spýtal sa, čo sa stalo. Otec Chanát s úsmevom odpovedal: „Kára sa so mnou prevrátila na ceste. Vďaka Bohu tu som! Ako vidíš, nič sa mi nestalo, iba sa mi údy ešte trasú.“ Otec Fuga v tom videl zásah Klokočovskej Bohorodičky.

Zmena zasvätenia chrámu však súvisela hlavne so žiadosťou hamiltonského biskupa Ryana, ktorý už mal v Hamiltone v rámci svojej diecézy latinského obradu farnosť zasvätenú sv. Petrovi a Pavlovi. Biskup Ryan napísal ešte v roku 1953 na ukrajinskú eparchiu list, v ktorom píše, že sa mu dostala do uší informácia o farnosti, ktorej zasvätenie sv. Petrovi a Pavlovi by vytvorilo v meste zmätok. A tak hoci je to mimo jeho jurisdikciu, predkladá na zváženie, aby slovenská gréckokatolícka farnosť pozmenila svoje patrocínium na iný sviatok. Biskup Borecký rozhodol o tejto zmene 20. októbra 1954, a tak začala nová kapitola farnosti Uspenia Presvätej Bohorodičky s rovnakým zasvätením ako svätyňa v Klokočove. Pre o. Fugu to bolo jasné znamenia zhora a vyslyšanie snov, že Hamilton sa stane duchovným centrom nášho ľudu v slobodnom svete. V tom čase, keď zmena patrocínia vyvolala vo farnosti nepokoje, o. Fuga nelenil a napísal na Východnú Kongregáciu do Ríma list, žiadajúc o možnosť usporadúvať odpusty k úcte Klokočovskej Bohorodičky v Hamiltone. O pár dní prišla odpoveď, datovaná 8. júla 1955, v ktorej kardinál Coussa po súhlase pápeža Pia XII. spomínané dovolenie udelil, a doslovne napísal: „Úcta k Panne Márii Klokočovskej bude zárukou úspechu medzi Slovákmi gréckokatolíkmi.

Kópia klokočovskej ikony

Po získaní povolenia vznikla otázka, kto napíše kópiu tejto čudotvornej ikony. Otec Michal Lacko, SJ sa obrátil na o. Parténia Pavlyka, mnícha baziliánskeho kláštora Grottaferrata pri Ríme (o. Partenij narodený 1919, stále žije – pozn. autora), ktorý bol nadaným maliarom. Toho potešil fakt, že ikona poputuje ku Slovákom do Kanady. Ikona sa mu ozaj podarila. Hotovú ikonu preniesol o. Lacko do Ríma začiatkom roka 1955.

Otec Fuga vyjadril prosbu, aby ikonu požehnal Svätý Otec. Stalo sa tak 12. marca 1955, kedy ju pápež požehnal na ceste do Sixtínskej kaplnky. Následne bolo potrebné zabezpečiť dopravu ikonu do Kanady. Ale aj to sa Božím riadením podarilo vyriešiť. Na Paschu roku 1955 bola v Ríme spolu s dcérou pani Bleskáňová z USA, ktoré sa podujali, že ikonu doručia do Hamiltonu. Po návrate do USA ju opatrovali najprv u seba a na jar 1956 ju dcéra – slečna Margitka priniesla do Hamiltonu. Otec Fuga ju mesiac pred posviackou zaniesol do Woodstocku (ON), kde ju studitský mních Filotej nalepil na tvrdý podklad.

Samotná posviacka bola nádhernou udalosťou, na ktorej boli okrem vladyku Izidora a miestneho duchovného o. Fugu prítomní aj mnohí veriaci. Správa o tejto slávnosti bola vysielaná rádiom v Anglicku. Už vtedy sa spomínalo, že ikona bude ozdobou „našej cerkve, ktorá súčasne má byť jedinou mariánskou svätyňou Slovákov grécko-katolíkov v slobodnom svete.“ O. Fuga si bol dobre vedomý úcty a lásky, ktorú prechovávali slovenskí gréckokatolíci k Bohorodičke a jej ikone v Klokočove, veď sám bol z neďalekého Vinného. Keďže však starobylá svätyňa bola odčlenená od gréckokatolíkov, rozhodol sa vybudovať v slobodnom svete novú. Jeho vlastnými slovami to mala byť svätyňa: „ktorá sťa vznešený maják má dodať odvahy svojim a súčasne má hlásať svetu o láske a oddanosti slovenských grécko-katolíkov k svätej cirkvi katolíckej.“ Posviacka pozemku pre budúcu svätyňu bola ohlásená na 5. mája 1957.

V októbri 1957 sa farnosť stala súčasťou samostatného slovenského dekanátu v rámci ukrajinskej eparchie, kam patrili aj ostatné farnosti slovenských gréckokatolíkov, ako napríklad Toronto, Welland, Windsor, či Oshawa, všetko mestá južného Ontária. Súčasťou dekanátu bola aj farnosť v meste Montreal v Quebecu.

Stavba vlastného chrámu

Slávnosť posviacky základného kameňa bola 20. októbra 1957. Kameň bol previazaný ozdobnou stuhou vo farbe slovenskej trikolóry. Boli tam Slováci z Hamiltonu, Toronta, Oshawy, St. Catherines, Niagara Falls, Wellandu, Smithville a iných miest. Slávnosť bola opísaná ako „najradostnejší deň od založenia farnosti“. Po programe sa všetci odobrali k už dvíhajúcim sa múrom a duchovní uložili kameň na svoje definitívne miesto. „Podľa staroslovenského cyrilometodejského zvyku posviacku i zamurovanie prevádzali všetci prítomní kňazi jeden po druhom.“ Pri kladení kameňa prítomní spievali Viruju. V kameni bola okrem mien darcov, napísaných na pergamene, slovenských, vatikánskych a kanadských mincí, uložená aj hrsť zeme z Klokočova. Pre mnohých bola stavba nádejou, aby aj svätyňa v domovskom Klokočove „bola čím skôr oslobodená z bezbožníckej tyranie.

Čiastočne ukončenú svätyňu, teda suterén, ktorý slúži dnes ako hala chrámu, posvätil biskup Izidor 22. decembra 1957. Rovnako tak aj budovu fary. Biskup sa prihovoril kázňou po slovensky a mnohí prítomní mali pocit, akoby počuli biskupa Gojdiča.

Samotná fasáda s trojvrším, z ktorého povstáva dvojkríž, – dielo umelca Jozefa Cincíka, – bola jasným znakom slovenskosti tejto svätyne. Pôvodný návrh počítal s veľkorysou kupolou v strednej časti strechy, ale pre finančnú náročnosť nebol napokon realizovaný.

Otec F. Fuga prišiel s návrhom, aby na 10. výročie od korunovania ikony v Klokočove vladykami Gojdičom a Hopkom (30. mája 1948), bola korunovaná verná kópia ikony v novej svätyni v Hamiltone. Korunovácia bola súčasťou odpustu 17. augusta 1958. O. Fuga, rátajúc s podporou z radov všetkých katolíkov napísal: „Aby našim trpiacim bratom a sestrám pod mohutným Vihorlatom čím skorej vyorodovala dar sladkej slobody.“ Po archijerejskej liturgii bolo korunovanie ikony korunou z pravého zlata a drahokamov. Následne ikonu v sprievode detí preniesli do kaplnky Bohorodičky Klokočovskej. Nádhernú korunu s pravými červenými rubínmi, zelenými smaragdami a perlami oferovala rodina Mikuláša Lukáča. Navrhol ju duchovný samotný o. Fuga a vytepaná bola v Toronte. Korunovania ikony, obyčajne venčekom z konvaliniek pokračovali po mnohé roky vždy koncom mája.

Vlastný chrám

Rok 1962 neznamenal len 10. rok existencie farnosti, ale aj predsavzatie osláviť ho vo vlastnom posvätenom chráme. Koncom roka, na nedeľu Krista Kráľa sa konala aj posviacka krížov nového chrámu, a na jar. 17. marca 1963 sa slávila prvá liturgia už v novopostavenom chráme. Bola to obrovská slávnosť, nakoľko to bol aj obrovský stavebný počin, ktorý vyšiel na tretinu milióna vtedajších kanadských dolárov. Posviacka chrámu bola naplánovaná na 9. júna 1963, súčasne ako miestne jubilejné cyrilometodské oslavy. Na odpust roku 1965 bola posviacka nových oltárov, lampád a schodov ku milostivej ikone, po ktorých sa malo dať vystupovať raz v roku.

Spomínalo sa, že pôvodný Klokočov má byť zaplavený umelým jazerom a zaniknúť. Otec Fuga sa k tomu vo svojej kázni vyjadril nasledovne: „Či nie je v tom Boží prst? Či nie je to prozreteľnosť Božia, že svätyňa Panny Márie Klokočovskej sa vypína dnes tu v slobodnom svete? Zdá sa, akoby Matka Božia nebola spokojná s farizejskou úctou… a preto tá pútnická dedinka Klokočov bude zaliata vodou. No úcta a skoro tisícročné odpusty klokočovské sú riadením Božím prenesené do slobodného sveta do Hamiltonu.“ Ako vieme, klokočovský chrám ostal stáť, no možno aj vďaka modlitbám týchto klokočovských ctiteľov v šírom svete.

Pri 10. klokočovskom odpuste posvätil biskup Michal Rusnák nový rám okolo ikony, ako aj spovednicu. Zábradlie po stranách schodov ku ikone a svätožiaru vyhotovil slovenský umelec z Toronta. Po molebene mal biskup Rusnák pamätnú kázeň, v ktorej povedal: „Táto mariánska svätyňa Panny Márie Klokočovskej je nielen cerkvou pre hamiltonských gréckokatolíkov, ale ona je srdcom a strediskom všetkých gréckokatolíkov Slovákov v Kanade a v slobodnom svete vôbec.“ Na odpuste bola aj panychída za zosnulých biskupov, kňazov i veriacich, ktorí položili život za vieru v prenasledovanej vlasti. Ľudia odchádzali zo svätyne za spevu piesne Ó Mária Klokočovská. Po mnohé roky prichádzali v deň odpustu na púť i rímskokatolícki Slovinci, na čele so svojim dekanom, a pred ikonou slávili sv. omšu v slovinskom jazyku.

Krása Božieho príbytku

Rok 1973 bol výnimočný posviackou zvonov. Angažovanosť o. Fugu o krásu svätyne však utrpela ťažkú ranu koncom roka 1974. Tlačový apoštolát a kontakt s olovenými farbami si vyžiadali svoju daň: o. Fugovi diagnostikovali rakovinu. Farníci si vtedy uvedomili, ako veľa pre ich farnosť tento horlivý slovenský kňaz vykonal. Jedna farníčka mu povedala: „Monsignor, len nam neumirajce, radšej naj nám zhorí naša svätyňa. Šak Vy postavice novú, ale kedz Vy umrece, tak aj svätyňu za paru roky stracime!“ Boh vyslyšal modlitby veriacich a o. Fuga žil ešte viac ako 10 rokov. Na odpuste roku 1975 bol za účasti biskupov M. Rusnáka a Boreckého posvätený aj nový veľkolepý luster, ktorý o. Fuga zadovážil z Grécka. Luster bol päť metrov vysoký, dva a pol metra široký a mal tristo žiaroviek. Bol ozdobený 42 ikonkami, vážil okolo tristo kíl a mal šesťnásobné zapínanie. Posvätený bol aj nízky ikonostas, ktorý nebránil kochať sa z krásy svätyne. Podľa o. Fugu bola kúpa lustra a inštalovanie ikonostasu splnením sľubu, ktorý dal Bohu v čase svojej ťažkej choroby.

Odpust roku 1976 mal vo svojom programe posviacku výtvarnej výzdoby chrámu, ale i udelenie výsady o. Fugovi nosiť mitru, ktorá mu bola slávnostne odovzdaná. Ako rástla svätyňa, tak rástol aj jej duchovný, ktorému sa dostalo tohto najvyššieho kňazského vyznamenania ako vôbec prvému Slovákovi.

Odpustové slávnosti

Svätyňu vyzdobil ruský umelec Igor Suchačev z Toronta. Na žiadosť o. Fugu dal do apsidy svätyne aj šiestich slovenských svätých. Boli to: sv. Cyril, Metod, Gorazd, Kliment Ochridský, Svorad, Stojislav (Benedikt). Títo svätci, ako aj ostatné postavy majú v rukách zvitky so svojim výrokom, napísaným po slovensky. Na zadnej stene chrámu boli vyobrazenia mariánskych slovenských svätýň – Levoča, Šaštín a Staré Hory. Okrem toho sa vo výzdobe Hamiltonu objavuje aj obraz sestry Miriam Terézie Demjanovičovej, ktorá bola blahorečená len nedávno. Liturgia bola zvláštna aj tým, že bola spievaná po slovensky miešaným zborom z Toronta. Slávnostným kazateľom bol o. Michal Lacko, SJ. Hodnota svätyne predstavovala v tom čase podľa znalcov závratný jeden milión dolárov.

Odpustovou slávnosťou 12. augusta 1979 sa oslavovalo aj 25. výročie príchodu o. Fugu do farnosti. Otec František zadovážil nádherný sedemramenný svietnik ako aj záprestolný kríž a ripidy, ktoré dodali svätyni ešte väčší byzantský vzhľad. Biskup Izidor neslúžil liturgiu, prenechal jej slúženie o. Fugovi a sám prišiel k prestolu iba na prijímanie. Kazateľom bol o. Lacko z Ríma. Po liturgii bol tradičný banket, v rámci ktorého sa konala aj výstava publikácií o. Fugu, ktoré vydal za 25 rokov svojho pôsobenia v Kanade.

Pri vzniku slovenskej gréckokatolíckej eparchie sv. Cyrila a Metoda v Kanade roku 1980 sa farnosť stala jej súčasťou a jej duchovný, o. F. Fuga generálnym vikárom – protosynkelom eparchie. Otec Fuga, zomrel roku 1987. Meno o. Fugu ostane zlatými písmenami zapísané v dejinách úcty klokočovskej Bohorodičky. Práve vďaka všetkému jeho úsiliu vyzerá chrám v Hamiltone tak nádherne.

Odpusty k úcte Bohorodičky pod titulom Klokočovská sa konajú v Hamiltone dodnes. Ten tohtoročný bude slávený 27. augusta vladykom Johnom Pažákom, CSsR, apoštolským administrátorom slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda.

Text a foto: Daniel Černý

Kategória: Zo života Cirkvi