Napísal 5. apríla 2017

Kvetná nedeľa – Pánov vchod do Jeruzalema

altTropár 4. hlas. Keď sme s tebou zomreli a boli pochovaní krstom, Kriste, Bože náš, stali sme sa tvojím vzkriesením hodnými nesmrteľného života. Ospevujeme ťa a voláme: Hosana na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Utiereň. Evanjelium: Mt 83. začalo (21, 1–11. 15–17)

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho: Apoštol: 247. začalo (Flp 4, 4 – 9) Evanjelium: Jn 41. začalo (12, 1 – 18)

Vzkriesenie Lazára a slávnostný vstup do Jeruzalema, ktoré videli masy ľudí, dávali jasné a presvedčivé svedectvo o Kristovom mesiášskom poslaní a jeho božstve.  Po triumfe týchto dvoch mimoriadnych udalostí zakrátko nasledovalo Kristovo odsúdenie, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Od prvých vekov kresťanstva oslavuje Východná cirkev pamiatku Kristovho vstupu do Jeruzalema v nedeľu pred jeho svetlým vzkriesením.

História sviatku. Svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. stor. Z tohto obdobia sa zachovala homília na Kvetnú nedeľu od biskupa Metoda Patarského († 300). Slávenie toho sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej Východnej cirkvi. V 6. až 7. stor. sa tento sviatok rozšíril v západnej (latinskej) Cirkvi.

Požehnanie ratolestí (bahniatok). V túto nedeľu je v Katolíckej cirkvi zvykom požehnávať a rozdávať v chrámoch palmové či olivové ratolesti. Nakoľko v našich krajoch nerastú tieto druhy rastlín, používajú sa rozkvitnuté ratolesti (konáriky) vŕby alebo rakyty, nakoľko pučia na jar ako prvé.

Palma – symbol víťazstva. U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky, ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja (mieru). Zdá sa, že požehnávanie ratolestí bolo zvykom v cirkvi už v 7. stor., hoci samotný obrad požehnania sa v liturgických knihách objavuje až v 9. Stor.

V byzantsko-slovanskom obrade sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu počas utierne (ranné chvály) po čítaní Evanjelia. Ak sa neslávi utiereň, je vhodné požehnávať bahniatka pred sv. liturgiou. V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách novoposvätené ratolesti ako symbol víťazstva. Posvätené vetvičky sa neznehodnocujú; veriaci si ich dávajú doma za ikony, prípadne do vázy.

Duchovný význam Kvetnej nedele. Židovský národ chcel vidieť svojho mesiáša v sile a sláve. Ježiš Kristu tým, že vzkriesil Lazára a svojím slávnostným vstupom do Jeruzalema dal Židom jasný dôkaz svojej sily a slávy. Verejne ukázal, že nie je len Pánom nad živou a neživou prírodou, ale aj pánom nad ľudským životom. Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema bol niečím výnimočným. Potvrdzuje to aj evanjelista sv. Matúš: „A keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (Mt 21, 10 – 11).

Kategória: sviatky, Zo života Cirkvi