Bratislava 15. februára (TK KBS) Médiá sa v týchto dňoch zoširoka venujú historickému stretnutiu hlavy Katolíckej cirkvi a hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ide naozaj o mimoriadne a historické stretnutie. Z lásky k pravde však objasňujeme niektoré súvislosti, ktorým sa venujú i novinári. Spracoval ich farár Ľudovít Pokojný, predseda Rady pre ekumenizmus v Bratislave.
Stretnutie pápeža Františka, hlavy Katolíckej cirkvi sídliacej v Ríme, s patriarchom Kirillom, hlavou Ruskej pravoslávnej cirkvi sídliacim v Moskve, je naozaj prvým svojho druhu. Ale nie od roku 1054, ale od vzniku moskovského patriarchátu v roku 1589! Už sv. Ján Pavol II. a po ňom Benedikt XVI. sa snažili stretnúť s moskovským patriarchom, ale z rôznych príčin sa toto stretnutie neuskutočnilo.
História hovorí, že sídlo metropolitu Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol podriadený Konštantinopolskému patriarchovi, sa od pokresťančenia Rusi v roku 988 nachádzalo v Kyjeve. V dôsledku politických zmien bolo sídlo v roku 1325 presťahované do Moskvy, kde ho v roku 1589 Konštantinopolský patriarcha povýšil na Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Čestný primát medzi rôznymi patriarchátmi Pravoslávnej cirkvi (je ich 14) má Ekumenický alebo Všeobecný Konštantinopolský patriarcha, sídliaci od vzniku patriarchátu v roku 38 (kázanie apoštola sv. Ondreja) v Byzancii (potom Konštantinopol, teraz Istanbul).
V roku 1054 sa od Cirkvi v Ríme (vedená pápežom a rímskym patriarchom) jasne odlíšila Cirkev v Konštantinopole (vedená konštantinopolským patriarchom). Táto udalosť bola nazvaná tzv. Východné rozdelenie. Následné bolestné vzájomné exkomunikácie boli slávnostne a s veľkou radosťou odvolané až 7. decembra 1965 pápežom Pavlom VI. pred viac ako dvoma tisíckami koncilových otcov a pozorovateľov rôznych cirkví a kresťanských komunít zídených v Ríme na II. vatikánskom koncile.
Pavol VI. odovzdal Bulu odvolania exkomunikácie, tento jedinenčný historický dokument metropolitovi Melitonovi, zástupcovi konštantinopolského patriarchu Athenagora I., ktorý podobný dokument odvolávajúci exkomunikáciu z ich strany zaslal do Ríma Pavlovi VI. Bol to historický akt, ktorý odstránil nejednotu medzi obama cirkvami od roku 1054 aj vďaka prvému osobnému historickému stretnutiu hláv Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi Pavla VI. a Athenagora I., ktoré sa odohralo v januári 1964 (po 910 rokoch!) na území Svätej zeme.
Jedným slovom: stretnutie pápeža Františka s patriarchom Kirillom je prvým od roku 1589!
Od roku 1964 sa udialo mnoho stretnutí medzi hlavou Katolíckej cirkvi v Ríme a čestnou hlavou Pravoslávnej cirkvi v Konštantinopole: všetci pápeži po Pavlovi VI. a všetci patriarchovia po Athenagorovi I. nielen pokračovali vo vzájomných stretnutiach, ale aj spoločne vystupovali na podporu rôznych projektov pre všetky kresťanské cirkvi, rôzne náboženstvá a celé ľudstvo (napr. pre ochranu stvorenia alebo medzináboženské stretnutia za pokoj a mier v Assisi).
Jednou z mnohých iniciatív je aj spoločná katolícko-pravoslávna teologická komisia, ktorej úlohou je objasniť niektoré kontroverzné časti učenia kresťanskej viery zo strany oboch cirkví. Kto by si nepamätal mimoriadnu chvíľu, kedy metropolita Ruskej pravoslávnej cirkvi, na návšteve v Ríme, padol mŕtvy do náručia Jána Pavla I.?
Výber miesta na stretnutie – Kuba – nie je náhodný. Nezabudnime, že Kuba sa v roku 1962 stala dejiskom neuveriteľného a nepredvídateľného mierového urovnania demonštrácie vojenskej sily USA a Sovietskeho zväzu, a to vďaka „múdrosti srdca“ pápeža sv. Jána XXIII. Teraz sa stala dejiskom historicky prvého stretnutia hlavy Katolíckej cirkvi a hlavy Ruskej Pravoslávnej cirkvi od roku 1589.
Samotné stretnutie predchádzala 20-ročná príprava tohto stretnutia: už sv. Ján Pavol II. sa mal stretnúť s patriarchom Alexejom II. vo Viedni, čo sa ale neuskutočnilo.
Dôležitým katalyzátorom na vzájomné stretnutie nebol prezident Vladimír Putin, ale súčasná situácia, ktorú prežíva kresťanstvo a svet. Obaja, pápež František i patriarcha Kirill, ktorý reprezentuje 2/3 pravoslávnych veriacich celého sveta, a podporení patriarchom Bartolomejom I., čestným prímasom všetkých pravoslávnych patriarchov sveta, si plne uvedomujú vážnosť súčasnej situácie, ktorú tesne po roku 2000 definoval sv. Ján Pavol II. ako situáciu „prejavenia plnej moci Zlého“.
Krutá likvidácia kresťanských pamiatok a kresťanov vôbec, ale nielen ich, presvedčila všetkých troch predstaviteľov o nutnosti zamerania sa na podstatu nielen kresťanstva, ale ľudstva ako takého: zachovanie života, životného prostredia a vzájomnej ľudskej úcty. Jedinou silou, ktorá dokáže premôcť moc Zlého je vzájomná jednota nielen cirkví, ale aj politikov. Vladimír Putin si je toho vedomý, preto sme videli jeho pozitívny ohlas na stretnutie pápeža Františka a patriarchu Kirill.
Zdroj: TK KBS
