Napísal 22. mája 2017

Úmrtie: Zomrel otec Jozef Mašlej

V piatok, 19. mája vo večerných hodinách zosnul v Pánu gréckokatolícky kňaz titulárny arcidekan,  titulárny kanonik o. Ing. Jozef Mašlej vo veku 87 rokov. Zomrel zaopatrený sviatosťami v nemocnici vo Zvolene. Posledné obdobie žil u svojej dcéry  na Sliači.

Narodil sa v Šarišských Sokolovciach v r. 1929. Za kňaza bol vysvätený neverejne v roku 1988.
Po roku 1989 mohol pôsobiť verejne. Pôsobil ako riaditeľ biskupského úradu (1990-1991), ďalej v pastorácii v Renčišove, Orlove, tiež ako výpomocný duchovný obci Jakubany a v Sabinove.

Kňazský pohreb a posledná rozlúčka s naším drahým zosnulým sa uskutoční v stredu 24. mája 2017 o 11:00 hod.  v Kostole sv. Mikuláša v Šarišských Sokolovciach.

Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!!!
Christos voskrese!!!

Zdroj: Rodinní príslušníci
Foto: Štilichovec, 2015

Nekrológ
Otec Jozef sa narodil 3. júla 1929 v Šarišských Sokolovciach ako prvý z 11 detí. Po ukončení ľudovej školy ako 10 ročný prišiel do gréckokatolíckeho – neskoršie štátneho ruského gymnázia v Prešove. V roku 1947 maturoval s výborným prospechom. Po celú dobu štúdia býval v gréckokatolíckom internáte – Alumneum. Cez prázdniny navštevoval svojho strýka Michala Mašleja, gréckokatolíckeho farára v Oľšavici, ktorý bol in memoriam vyznamenaný najvyšším vyznamenaním štátu Izrael Spravodlivý medzi národmi za záchranu mnohých židovských spoluobčanov. Aj v Oľšavici spoznával hĺbku kňazského povolania, obdarený ako chlapec stretnutiami s takými osobnosťami ako boli blahoslavený Pavel Peter Gojdič, blahoslavený Vasiľ Hopko či blahoslavený Dominik Metod Trčka, pretože do Oľšavice každoročne prichádzali oddýchnuť si.
Cítiac kňazské povolanie začal študovať na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove a neskôr odišiel do Prahy na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity. Rok 1950 bol likvidačným pre celú Gréckokatolícku cirkev. Veľmi bolestne táto likvidácia postihla mladých študentov teológie. Ďalšie štúdium bolo znemožnené pre mimoriadny odvod a nástup do vojenskej služby – do pomocného technického prapora – PTP, kde nastúpil 18. septembra 1950. Budoval železnicu Brno – Havličkov Brod, kameňolom v Štenoviciach pri Plzni, letisko v Přerove. Po 28 mesiacoch práce bol ako 23–ročný zadržaný ŠTB pre údajnú „velezradu“ a uväznený v Prahe-Ruzynĕ. Dali ho na samotku na 6 mesiacov bez jedinej vychádzky. Vedel, že keď sa 347x pomodlí, donesú obed – kúsok chleba s malou konzervou a keď sa ešte pomodlí 384x bude to isté na večeru. To boli jeho hodinky – modlitby. Pokračovali ďalšie väznice a súd s verdiktom: 18 mesiacov. Nasledoval ťažký nález TBC pľúc, 42 kíl pri výške 187 cm, amnestia, liečenia… Domov sa vrátil 27-ročný. Po dlhom odmietavom stanovisku sa zamestnal v Komunálnych službách a potom 32 rokov pracoval v konzervárenskom priemysle. Vyštudoval chemicko-technologickú fakultu Vysokej školy technickej a nikdy nemohol vyššiu funkciu vykonávať pre kádrové dôvody.
V roku 1962 prijal sviatosť manželstva s Annou Utľakovou, gréckokatolíčkou, učiteľkou, pôvodom z Nižných Repáš. S láskou a obetavosťou vychovali tri deti – Jozefa, Janku a Gabiku. Popri náročnom zamestnaní, častých cestách, aj zahraničných, vykonával funkciu kantora vo farskom kostole v Sabinove, zúčastňoval sa na pohreboch, svadbách. Stále cítil povolanie ku kňazstvu, a tak 19. marca 1988, po 40. rokoch, prijal tajne kňazskú vysviacku.
Sabinovská cerkov si bude pamätať jeho krásny zvučný hlas či už ako kantora alebo kňaza, ale aj jeho otcovský prístup ku každému. V rokoch 1990-1991 pôsobil ako riaditeľ Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove. V rokoch 1991-1994 bol správcom farnosti Renčišov, 1994-1998 správcom farnosti Orlov, od roku 1998 bol na odpočinku, ale zároveň v rokoch 1999-2000 bol výpomocným duchovným v Jakubanoch a od roku 2004 výpomocným duchovným v Sabinove.
Blažený pokoj a večná pamiatka!
Kategória: Zo života Cirkvi