Dnes, v utorok 17. júla 2018 si pripomíname sviatok (polyelejný sviatok s bdením) blaženého prešovského biskupa mučeníka Pavla P. Gojdiča OSBM (1888 – 1960). Tohto roku si pripomíname 130 rokov od jeho narodenia. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sú mu zasvätené mnohé farské chrámy či kaplnky, kde sa v týchto dňoch konajú odpustové slávnosti. Bude tomu aj Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde sa bude sláviť archieparchiálna odpustová slávnosť v sobotu 21. júla, tiež na Sídlisku III. v Prešove alebo napr. v Starej Ľubovni.
Životopis bl. Pavla Gojdiča
Narodil sa 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch ako syn gréckokatolíckeho kňaza. Základnú školu navštevoval v Cigeľke, Bardejove a v Prešove. V Prešove – hlavnom centre Šariša, absolvoval gymnaziálne štúdiá a začal štúdium teológie, ktorú dokončil v Budapešti.
Prešovský biskup Ján Vályi ho 27. augusta 1911 vysvätil za kňaza. Rok pôsobil ako kaplán pri svojom otcovi v Cigeľke. Potom bol prefektom v eparchiálnom internáte a vyučoval náboženstvo na meštianskej škole. Neskôr zastával viaceré posty na biskupskom úrade a bol zároveň kaplánom v Sabinove.
V roku 1920 vstúpil do baziliánskeho kláštora na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal rehoľné meno Pavol.
14. septrembra 1926 ho menovali za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie a o šesť mesiacov neskôr, 25. marca bol v rímskej bazilike svätého Klimenta vysvätený za biskupa. Ako biskup pracoval na vzraste jemu zverenej cirkvi. Rozvíjal úctu k Najsvätejšej Eucharistii a k Božskému Srdcu. Zriaďoval nové farnosti na západe a zaslúžil sa o vznik prešovského sirotinca a gréckokatolíckeho gymnázia. Podporoval ďalšie už existujúce vzdelávacie inštitúcie a rozvíjal cez vydavateľstvo Petra publikačnú činnosť.
V roku 1939 dostal pod správu aj časť Mukačevskej eparchie, ktorá po vzniku prvej Slovenskej republiky ostala na jej území. V tomto období požiadal pre nezhody so štátnou mocou o uvoľnenie z úradu, no pápež ho namiesto toho 8. augusta 1940 vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Počas druhej svetovej vojny ako jediný katolícky biskup verejne vystúpil proti deportáciam Židov.
Po skončení vojny pápež potvrdil jeho jurisdikciu na území celého Československa. Po nástupe komunistickej moci ho v roku 1950 počas Prešovského soboru uväznili a nasledujúci rok pre vlastizradu odsúdili na doživotie a stratu všetkých občianskych práv. Internovali ho vo viacerých väzniciach, fyzicky a psychicky mučili. Pápež Pius XII. ho svojím listom k sedemdesiatinám povzbudzoval vo vytrvalosti.
17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel. Pochovali ho pri leopoldovskej väznici v hrobe označenom číslom 681. V roku 1968 jeho pozostatky preniesli do Prešova. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil na Svätopeterskom námestí za blahoslaveného.
Ikonu bl. Pavla, ktorá je umiestnená v bratislavskej katedrále na pravo od ikonostasu a posvätil ju kardinál Jozef Tomko počas Tretieho eucharistického kongresu, 17. septembra 2005. Jej autorkou je Angelika Birošová Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa ikonopiseckej techniky.
Blažený otec a mučeník Pavol, pros Boha za nás. (Veličanije z molebenu).
Zdroj: www.vatican.va (skrátené)
