Napísal 14. apríla 2017

Veľký piatok (Svätá plaščenica)

Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.

 Tropár Veľkého piatku

Plascenica

Stručná história

V centre obradov Veľkého piatku stojí plaščenica. Táto ikona Krista ležiaceho v hrobe sa stala neoddeliteľnou súčasťou obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty. Počas týchto obradov prejavujeme plaščenici osobitnú verejnú úctu a poklonu. Preto vzhľadom na liturgický význam plaščenice, je vhodné povedať niečo o jej histórii a obrade uloženia plaščenice.

Používanie a uctievanie plaščenice na bohoslužbách Veľkého piatku a Veľkej soboty takým spôsobom, ako sa to praktizuje v súčasnosti, je relatívne nedávne; je staré sotva pár stoviek rokov, no jeho pôvod siaha k samotnej smrti Ježiša Krista. Plaščenica symbolizuje plachtu či plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď bolo uložené do hrobu. Východná cirkev nemala plaščenicu v obradoch Veľkého piatku a Veľkej soboty takmer tisícpäťsto rokov.

V prvých storočiach si kresťania v Jeruzaleme uctievali na Veľký piatok drevo kríža, ktoré začiatkom 4. stor. objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína. Obrad uctievania Kríža nám zaznamenala pútnička zo 4. stor. Silvia Akvitánska. Na Veľký piatok vyšli na Golgotu, biskup držal pred sebou drevo Kríža s veriaci ho uctievali bozkom a hlbokou poklonou. Tento zvyk uctievať si svätý Kríž na Veľký piatok bol neskôr prevzatý z Jeruzalema aj do Byzantskej cirkvi. Na Veľký piatok na utierni po piatom strastnom evanjeliu biskup (alebo kňaz) vyniesol zo svätyne zaprestolný kríž a postavil ho uprostred chrámu. Pri slovách „klaniame sa tvojim strastiam Kriste“ robili kňaz a veriaci tri veľké poklony a  bozkom si uctievali kríž. Pod vplyvom Východnej Cirkvi bolo uctievanie svätého kríža na Veľký piatok zavedené v polovici 7. stor. v Západnej cirkvi, kde sa praktizuje dodnes.

ikona UkrižovaniaV 16. storočí sa udomácnil zvyk niesť plaščenicu s vyobrazením scény ukladania do hrobu počas vchodu s Evanjeliom po veľkom chválospeve na Veľkú sobotu. V tom istom storočí dostáva plátno s ikonou Ježiša Krista definitívne názov plaščenica. V 17.-18. storočí prijala celá Východná cirkev obrad ukladania plaščenice do hrobu.

Plaščenica. Samotná plaščenica ako bohoslužobný predmet sa vyvinul z liturgickej prikrývky spravidla štvorcového (alebo obdĺžnikového) tvaru, tzv. „vozduchu“, ktorým bývajú pri božskej liturgii zakryté sväté dary (najprv na žertvenníku a potom aj na prestole). Plaščenica je obdĺžnikové plátno s vyobrazením mŕtveho tela Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna snímania z kríža a uloženia do hrobu. V šúčasnosti býva na plaščenici okrem ikony Krista v hrobe zobrazená aj Panna Mária, Jozef z Arimatei a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista. Dookola po krajoch plaščenice býva napísaný tropár Veľkého piatku Ctihodný Jozef  (Blahobraznyj Josif).

 

Obrad uloženia plaščenice do hrobu

Plaščenica nebola pôvodne zavedená do obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty nejakým osobitným predpisom, ale udomácnila sa v bohoslužbách na základe praxe Cirkvi. Preto sa obrad uloženia plaščenice do hrobu v jednotlivých partikulárnych východných cirkvách trochu líši.

ikona PlascenicaTypikon o. Doľnyckeho. Obrad vynášania a uloženia plaščenice, podľa Typikona o. Doľnyckého sa konal v katedrálnych chrámoch Haliče takto: na večierni Veľkého piatku, počas spevu stichiry na stichovnych „Ty, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom…“ sa konala procesia okolo chrámu s plaščnicou, ktorú niesli – držiac ju za štyri konce – kňazi alebo starší farníci. Po procesii uložili plaščenciu na osobitný vopred pripravený stôl v strede cerkvi. Na konci večierne počas trojitého spevu „Ctihodný Jozef (Blahoobraznyj Josif)“ všetci na kolenách pristupoval k plaščenici a nábožne ju bozkávali. Boží hrob bol ozdobený kvetmi a lampadami, a za ním stál kríž bez rozpjatja (korpusu) so šatkou prevesenou cez priečne rameno.

Otec Doľnyckij tiež uvádza, že v Haliči bolo zvykom pri procesii s plaščenciou niesť aj sväté tajny (Eucharistiu), ktoré boli následne vystavené k úcte v Božom hrobe, alebo na prestole. Tiež poznamenáva, že tento zvyk bol prevzatý z latinskej Cirkvi. Zvyk vystavovať Eucharistiu pri plaščenici sa vôbec nezhoduje s duchom Veľkého piatku, ani s duchom Východnej Cirkvi. Plaščenica je práve  symbolom Ježiša Krista v hrobe, takže tu nie je namieste verejné uctievanie Eucahristie. Západná cirkev na Veľký piatok zvyčajne vyberá Eucharistiu zo svätostánku a necháva ho otvorený na znak toho, že Kristus je v hrobe.

Typikon o. Mikitu uvádza, že na Zakarpatí nesie pri procesii plaščenicu sám kňaz, a to na svojich pleciach, pričom ju drží obidvoma rukami na hlave a druhý jej koniec pridržiavajú dvaja ľudia. Procesia okolo chrámu sa koná jeden raz.

Na východnej Ukrajine a v Rusku vynášajú plaščenicu na Veľký piatok na večierni pri speve Ctihodný Jozef  (Blahoobraznyj Josif) len do stredu cerkvi a samotná procesia okolo chrámu s plaščenicou sa koná počas Veľkého Slavoslovia na utierni Veľkej soboty. Počas procesie okolo chrámu kňaz nesie plaščenicu na svojej hlave a pod ňou ešte drží evanjeliár, ktorý sa potom uloží pri božom hrobe.

Plaščecnisa zastáva vystavená k úcte až do voskresnej utierne. Pred utierňou ju kňaz prenesie do svätyne a polží na prestol, ak tak neurobil na polnočnici. V našich krajoch je zvykom, že plaščenica zostáva na prestole až do sviatku otdanija (odovzdania)Paschy, teda 40 dní na znak toho, že Kristus po svojom vzkriesení 40 dní pobýval na zemi.

Nadhrobna stichira pri uložení plaščenice

Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom, z kríža sňali Jozef s Nikodémom. Zaplakali, keď ťa videli mŕtveho, nahého a nepochovaného: „Ó, najsladší Ježiš, slnko ťa na kríži visieť videlo, preto svoju tvár mrakom zastrelo. Aj zem sa hrôzou triasla. Chrámová opona sa roztrhla. Teraz na teba hľadia naše oči. Dobrovoľne si za nás zomrel, Bože náš, ako ťa pochovať máme? Do akého plátna ťa obvinieme? Ako sa len hriešnymi rukami tvojho tela dotkneme? Dobrodinec náš, aký pohrebný sprievod ti zaspievame? Velebíme tvoje prehorké umučenie, pohreb i slávne vzkriesenie. Sláva tebe, Pane“.

Spracované podľa:
Katrij J. Piuznaj svoj obrjad – Vydavnictov otciv vasilijan (http://ugcc.org.ua/2266.0.html)

Ikona ukrižovania Krista – Vyšná Polianka, okolo roku 1600-1630, z drevenej cerkvi sv. Paraskevy, zničenej počas prvej svetovej vojny,
Plaščenica

 

Kategória: sviatky, Zo života Cirkvi