Napísal 13. apríla 2017

Veľký štvrtok v katedrále aktualizované

Na Veľký štvrtok doobeda, 13. apríla 2017 slúžil v Katedrálnom chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave vladyka Peter (Rusnák) archijerejskú liturgiu spolu s kňazmi bratislavskej eparchie. Prítomní boli aj gréckokatolícki kňazi z Medzinárodného teologického inštitútu v Trumau z Rakúska. V rámci liturgie vykonal archijerej aj obrad posviacky antimenzionov a myra. Na záver slávenia vladyka umyl nohy dvanástim kňazom eparchie.

Táto archijerejská liturgia, ktorú slúži archijerej so svojimi kňazmi a počas ktorej svätí myro, je prejavom jednoty kňazov s ich biskupom v jedinom a tom istom Kristovom kňazstve a službe. Na túto liturgiu sú pozvaní kňazi z rôznych častí eparchie, aby spoluslúžili s biskupom, a tak ako sú jeho pomocníkmi a radcami v každodennej službe, aby boli aj svedkami a pomocníkmi pri svätení myra. Slávenie tejto liturgie je v celej eparchii len jedno a koná sa v katedrálnom chráme na Veľký štvrtok, spravidla doobeda. Pri slávení sviatostí kresťanskej iniciácie na Veľkú sobotu sa už používa toto novoposvätené myro.

Myro je vzácny voňavý olej, pripravený z tridsiatich troch vonných esencií, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania), ktorú vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď po sviatosti krstu.

Antimenzion je štvorcové plátno, v ktorom sú zašité ostatky svätých mučeníkov alebo svätcov a na ktorom je zobrazené uloženie Ježiša Krista do hrobu. Antimenzion je znamením dovolenia a požehnania biskupa ku konaniu posvätných úkonov v určitom chráme (alebo na určitom mieste). Svätí ho biskup na Veľký štvrtok, vkladá doň ostatky svätých, čo potvrdzuje svojím podpisom, dátumom a pečaťou.

Z homílie

Vo svojej homílii sa eparcha obrátil na kňazov týmito slovami: „Na Zelený štvrtok sme preto v tomto spoločenstve zhromaždení, aby sme si vždy uvedomili, po čom –  ty a ja –  vo svojom kňazskom živote túžime.“ Ako dodal, táto otázka, toto pozvanie k obráteniu sa netýka len kňazov, ale je to  pozvanie pre každého kresťana.

„Lebo ak kresťan nemá tie správne priority a postoje, potom ich nebude mať ani kňaz, ani biskup. Vychádzame z určitého prostredia, z určitých daností rodinných, spoločenských, atď., a tam sa učíme, čo je hlavné a čo je dôležité v živote. A svet nás učí, čo je hlavné a čo je dôležité: zdravie, peniaze, úspech… Všetci sme Božím ľudom a spomedzi nás si Boh volí mladých mužov, aby ich poveril istou zodpovednou a zároveň nádhernou službou a znakom. A čo to je? Aby sprítomňovali Krista tu pre nás. Robíme to sviatostne, na prestole, a to nie je problém. To funguje vždy. Ale máme to robiť aj osobne, a to už je problém, že keď sa svet díva na nás, či skutočne vidí Ježiša Krista. Ako môže vidieť Ježiša Krista? Tak , že si budeme želať to najlepšie. Čo to je? Podobnosť s ním.

Aby sme sa podobali Ježišovi Kristovi v jeho chudobe, v jeho utrpení, a v jeho poslednom mieste služby. Nič lepšie nás nemôže stretnúť. Tu sme volaní k obráteniu. Čo sú naše priority, naše tajné túžby, naše postoje v tomto svete, v našej kňazskej službe? A to dáva Boh kňazovi ako pečať daru Svätého Ducha. Lebo človek sa vo svojej prirodzenosti  vždy bráni utrpeniu, chudobe a aj poslednému miestu. Ale prijatím a účinkovaním Ducha Svätého v nás, človek pochopí, že len na tomto poslednom mieste môže stretnúť Ježiša Krista, že v chudobe je pravá sloboda, a že láska, ktorou Boh chce poznačiť ako kňazský stupeň tak aj každého kresťana, sa prejaví, overí a manifestuje len a len v utrpení, len na kríži.“

Podľa eparchu, Duch Svätý pozýva človeka k tomu, aby bol pravdivý vo svojej službe, v službe kresťana, v službe kňaza. A  obraz Ježiša Krista, chudobného, trpiaceho, posledného, ale Krista milujúceho, má zjaviť a priniesť každý z nás.

Na záver homílie vladyka vyzval kňazov i veriacich, aby vo svojom živote túžili podobať sa Kristovi.

Text a foto: Stanislav Gábor

Kategória: Zo života eparchie