Napísal 3. apríla 2018

Úmrtie: sestra Nikolaja Mydlíková OSBM

V nedeľu Paschy, 1. apríla 2018 odišla do Otcovho domu rehoľná sestra Nikolaja Oľga Mydlíková z Rádu sestier sv. Bazila Veľkého, bývalá provinciálna predstavená, vo veku 89 rokov života a 49 rokov zasväteného života. Pohreb sr. Nikolaji bude v piatok, 6. apríla 2018 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove o 10:30 h.

Nekrológ

Sestra Nikolaja Oľga Mydlíková OSBM

Sestra Nikolaja Oľga Mydlíková, OSBM, sa narodila 20. mája 1928 v Becherove neďaleko Bardejova v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Zmaturovala na Gréckokatolíckom gymnáziu v Prešove roku 1946. Už na gymnáziu pocítila rehoľné povolanie, ale na radu o. Mariana Potaša OSBM sa rozhodla, že najprv absolvuje štúdium medicíny. Vyštudovala Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe a 16. decembra 1952 bola promovaná na doktorku medicíny. Ako lekárka nastúpila do liečebne pre chorých na tuberkulózu v Lučivnej vo Vysokých Tatrách.

Vo svojom lekárskom byte ukrývala gréckokatolíckeho kňaza o. Ivana Ljavinca až do zatknutia 2. júla 1955. Rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe bola 8. septembra 1956 odsúdená v procese so skupinou Ljavinec a spol. na dva roky odňatia slobody, na tri roky straty občianskych práv a na prepadnutie celého majetku. Svoj trest si odpykávala v Želiezovciach a v Trnovci nad Váhom. Po prepustení z väzenia sa zamestnala ako predavačka a zdravotná sestra. Od roku 1959 pracovala ako lekárka v Dolnom Kubíne a vo Svidníku, až do roku 1990.

Angažovala sa pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, chodila po dedinách okolo Svidníka a zbierala podpisy pod petíciu za obnovu našej cirkvi. Bola v kontakte s pražským centrom a vladykom Vasiľom Hopkom. Povzbudzovala kňazov, aby sa vrátili do svojich pôvodných farností, kde pôsobili do apríla 1950 a začali sláviť gréckokatolícke bohoslužby.

Dňa 1. októbra 1969 vstúpila do tajného noviciátu sestier baziliánok, prvé sľuby zložila 14. decembra 1970; doživotné sľuby (profesiu veľkého anjelského obrazu) zložila 14. októbra 1973. Po páde totalitného režimu roku 1989 sa pričinila o obnovu rehole a o návrat sestier baziliánok do Prešova, ako aj o založenie prvej cirkevnej zdravotníckej školy na Slovensku – Stredná zdravotnícka škola sv. Bazila Veľkého v Prešove, ktorú päť rokov viedla ako riaditeľka. V rokoch 1990-2000 bola provinciálnou predstavenou Rádu sestier sv. Bazila Veľkého na Slovensku.

Jeseň svojho života prežila v Monastieri sv. Makríny v Prešove v ústraní a modlitbe. Kým jej to sily dovoľovali, rada pracovala v kláštornej záhrade. Mala veľkú lásku ku Gréckokatolíckej cirkvi a k staroslovienskemu obradu. Maty Nikolaja, ako ju spolusestry volali, veľmi dobre poznala typikon i irmologion a jednotlivé nápevy prešovskej tradície; jej najobľúbenejším bol podoben 8. hlasu „O, preslavnaho čudese“. Posledné takmer dva roky bola pripútaná na lôžko.

Vo svojej knihe spomienok pod názvom Príbeh môjho života, ktorá vyšla v r. 2011, napísala: „V modlitbách ďakujem Bohu za všetko, čo som prežila, za to, že mi dal silu vydržať všetko prenasledovanie, väzenie, tajný apoštolát, obnovu Gréckoktolíckej cirkvi a baziliánskeho rádu. Za všetko nech je večná vďaka a sláva Pánu Bohu“. Do Otcovho domu odišla v nedeľu Paschy, 1. apríla 2018 podvečer.

Christos voskrese!

 

Kategória: Zo života Cirkvi