Napísal 29. septembra 2017

1. október Pokrov – Ochrana Presvätej Bohorodičky

Ikona_Pokrov_uKrátke dejiny
Medzi mariánskymi (borodičnými) sviatkami nášho cirkevného roka si osobitnú pozornosť zaslúži sviatok Pokrov – Ochrana Presvätej Bohorodičky (Presvätej Bohorodičky Ochrankyne). Kult Božej Matky ako Ochrankyne bol na Rusi a v mnohých slovanských národoch veľmi živý.

Tajomstvo tohto neustáleho, mimoriadne obľúbeného a hlbokého kultu k Božej Matke ako Ochrankyni spočíva pravdepodobne v tom, že tu nejde o pozemskú a ľudskú, ale o nebeskú a mocnú ochranu (príhovor). A takúto záštitu a starostlivosť (ochranu) chce mať každý človek, rodina i národ.

Tento sviatok je príležitosťou, aby sme prejavili Presvätej Bohorodičke svoju lásku a vďačnosť; je tiež dňom radostnej oslavy a zvelebovania jej ochrany a zástupníctva.

Hlavným podnetom, na základe ktorého došlo k zavedeniu tohto sviatku, bolo videnie sv. Andreja Jurodivého (blázna pre Krista) v polovici 10. storočia. Carihrad, hlavné mesto Byzancie, vtedy obliehali moslimskí arabi (saracéni). Celé mesto a ľud boli vo veľkej úzkosti. V chráme Presvätej Bohorodičky v Blachernách, kde sa uchovávalo jej rúcho, plášť a pás (podľa tradície v 5. stor. to bolo prinesené z Palestíny; sviatok Uloženia úctyhodného rúcha presv. Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách slávime 2. júla), bolo celonočné bdenie. Modliaci sa ľud zaplnil chrám.

Medzi ľudom sa za ochranu mesta horlivo modlil aj sv. Andrej Jurodivý so svojím žiakom Epifanom. Liturgické slávenie sa končí, bolo okolo štvrtej hodiny nadránom. Vtom sv. Andrej vidí, ako od cárskych dverí (tak nazývali Gréci hlavný vchod do chrámu ) prichádza presvätá Bohorodička oslnená nebeským svetlom a v sprievode sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Bohoslova, a to za spevu veľkého chóru svätých.

Božia Matka podišla k oltáru, kľakla si, dlho sa modlila a pri tom plakala. Potom vstala, sňala z hlavy šatku-závoj-pokrov-omofor (z gréckeho maforion) a široko ju rozprestrela nad prítomným ľudom v chráme. Videnie zrazu zmizlo. Sv. Andrej a Epifan, ktorí mali toto videnie, pochopili, že Presvätá Bohorodička sa zjavila, aby zachránila mesto. Správa o zjavení sa bleskurýchlo rozšírila po celom meste. Útočníci sa stiahli. Mesto bolo zachránené.

Podľa tejto šatky – pokrovu bol pomenovaný aj názov sviatku. Pokrov-omofor sa stal symbolom ochrany a príhovoru (zástupníctva) Presvätej Bohorodičky.

Východná cirkev vo svojich bohoslužobných textoch rada zdôrazňuje tri najkrajšie privilégia presv. Bohorodičky: jej božie materstvo, jej ustavičné panenstvo (vždy Panna) a jej príhovor (zástupníctvo; Zástankyňa) za nás pred Bohom.

Podľa tradície mal sv. Andrej slovanský pôvod. Zaujímavosťou je, že sviatok Pokrova sa teší veľkej úcte (veľký sviatok) práve medzi cirkvami slovanských národov, a nie u Grékov. Sviatok bol zavedený v 11. stor. na Rusi.

 

icon_1001BProtectionO ikone

Omofor, „Svätý Pokrov“ Matky Božej bol považovaný za pravú relikviu, ktorá bola privezená do Konštantinopolu z Jeruzalema v čase panovania cisára Leva I. (457-474). Zakrývanie hlavy je symbolom ochrany. Arménsky synaxár ospevuje uloženie tejto relikvie v mariánskom chráme v Blachernach týmito slovami: „Dal si nám, ó milosrdný Bože, svoju matku za útočisko“. Akatist zasa oslavuje obraz blachernskej Bohorodičky ako„ochranný plášť sveta širší ako obloha“.

Existujú tiež opisy spomínanej zázračnej udalosti v chráme. V dobe cisára Leva IV. Múdreho (886-912) sv. Andrej Salos „blázon pre Krista“, spolu so svojím žiakom Epifanom mal videnie, v ktorom Bohorodička prikrýva celý svet „obrovským plášťom širším nad oblaky“. V slovanských cirkvách bol sviatok na počesť toho zázraku pomenovaný názvom Pokrov (Ochrana) a slávi sa v októbri. Počnúc od 15. stor. má už sviatok ustálené ikonografické zobrazenie: plášť (pokrov), ktorý drží samotná Bohorodička, alebo anjeli a ktorý je rozprestretý nad kresťanským ľudom.
Ochrana zo strany niekoho mocného je nádejou pre tých, ktorí sa cítia slabí. V evanjeliu sú úbohí (chudobní v duchu) označení za

blahoslavených (porov. Mt 5, 3), teda si môžu byť istí Božou starostlivosťou (ochranou). Človek je Božím obrazom. Hľadá ochranu kvôli svojej úbohosti, no zároveň chce chrániť druhých. Bohorodička, ktorá je celkom osobitným spôsobom chránená vo večnosti, stáva sa tiež ochrankyňou. Modlitba „Pod tvoju ochranu sa utiekame/Pod tvoju milosť (pokrov) pribihajem“ – je jednou z najstarších modlitieb k Bohorodičke. Je pozoruhodné, že ochranný plášť prechádza do rúk anjelov, aby boli Máriine ruky voľné k modlitbe. V pravom hornom rohu vidíme Krista, ktorý žehná. On, Boh, ktorý sa stal človekom, so žehnajúcim gestom pokračuje v modlitebnom rytme rúk Milostiplnej. Zjednocujú sa tu do jedného dve rôzne gestá. Práve preto sa byzantskí autori hymnov odvážili obrátiť sa na Bohorodičku so slovami, ktoré by zneli ako rúhanie, ak by boli nasmerované k niekomu inému, ako s Bohu: „Nemáme inej nádeje, okrem teba“.

Na ikone „Nanebovstúpenia“ Bohorodička symbolizuje Cirkev tu na zemi; na ikone „Pokrova“ predstavuje nebeskú (oslávenú) Cirkev v modlitbe; ide o tajomstvo vzajomného príhovoru. V Starom zákone sa jednota Božieho ľudu zakladala na pokrvnosti. Jednota Cirkvi sa posilňuje cez prúdenie milosti vo všetkých jej členoch. Toto vzájomné spojenie podporuje a ochraňuje každého jedného veriaceho, ktorý ak by bol sám, zahynul by, no spolu s inými a s pomocou iných sa zachráni.

 

Spracoval Stanislav Gábor podľa:

Катрій Ю. Пізнай свій обряд. – Видавництво Отців Василіян, 2004;
Špidlík T. – Rupnik M.: O čo hovorí ikona. Ľvov : Svičado, 1999.

Krechoveckyj J.: Bohoslovie a duchovnosť ikony. Ľvov : Svičado, 2000.
www.oca.org
http://www.grkat.nfo.sk

Kategória: sviatky, Zo života Cirkvi