Napísal 14. marca 2016

Pravoslávni kresťania prosia o odpustenie ukrajinských gréckokatolíkov

psevdo_holosuvannyaNižšie uvedené vyhlásenie podpísané skupinou pravoslávnych kresťanov, poskytol agentúre ZENIT prof. Antoine Arjakovsky, francúzsky pravoslávny historik ukrajinského pôvodu.

***
Je nutné, aby pravoslávni kresťania uznali hroznú pravdu o 10. marci 1946

Dňa 10. marca 1946 v Ľvove Ruská pravoslávna cirkev pod tlakom sovietskej vlády násilne zlúčila so sebou Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev a vynútila si jurisdikciu nad ňou. Keď účastníci synody 8. a 9. marca hlasovali za „znovuzjednotenie“ ich cirkvi s Moskovským patriarchátom, všetci ukrajinskí gréckokatolícki biskupi boli za mrežami vo väzniciach. 216 kňazov a 19 laikov, ktorých v Katedrále svätého Juraja v Ľvove zhromaždilo NKVD (predchodca KGB), bolo vydaných na milosť a nemilosť „iniciatívnej skupiny“ vedenej dvomi pravoslávnymi biskupmi, Antonom Pelveckým a Michailom Melnikom, a pravoslávnym kňazom Havrilom Kostelnikom. Archívy odhaľujú, že to bol sám Stalin, kto rozhodol o likvidácii Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vo februári 1945, dvanásť dní po Jaltskej konferencii s Winstonom Churchillom a Franklinom D. Rooseveltom.

Žiadni seriózni historici a teológovia nemajú pochybnosti o tom, že synoda Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v Ľvove 8.–10. marca 1946 bola iba predstieraná. Bohdan Bociurkiw, ktorý bol profesorom dejín na Univerzite Carleton v Ottawe, napísal podrobný prehľad na túto tému, proti ktorému nikto nikdy neprotirečil. [1] Pápež Benedikt XVI. o udalosti hovoril v roku 2006, zmieňujúc sa o nej ako o „pseudo-synode“, ktorá „vážne uškodila jednote Cirkvi“.[2] Nikolaj Lossky, francúzsky pravoslávny teológ, ktorý je veriacim Moskovského patriarchátu, tiež uznal, že to bola falošná synoda.[3] Kvôli tomu, že Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, ktorá mala viac než 5 miliónov veriacich, bola v rokoch 1946 –1989 potlačovaná, stala sa v skutočnosti principiálnou obeťou a aj principiálnou silou opozície v rámci hraníc ZSSR voči sovietskemu režimu.[4] Vyzývame teda súčasných pravoslávnych predstaviteľov v Rusku a na Ukrajine a inde, aby uznali neplatnosť tragických rozhodnutí Ľvovskej synody.

Ruskú pravoslávnu cirkev ako celok nemožno brať na zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré uskutočnili cirkevní predstavitelia, ktorí boli manipulovaní alebo zastrašovaní zo strany NKVD-KGB. Avšak my, ako pravoslávni kresťania žijúci 70 rokov po týchto udalostiach, sa cítime zodpovednými za trestuhodné ticho, ktoré obklopuje zničenie tejto cirkvi sovietskym režimom za účasti Moskovského patriarchátu. Vieme, že milióny pravoslávnych kresťanov vo svete rozhodne odsudzujú protináboženské perzekúcie sovietskej vlády a obzvlášť Jozefa Džugašviliho.
A tak v tento pamätný deň, keď si pripomíname výročie 10. marca roku 1946 a v predvečer nedele 13. marca 2016, Nedele odpustenia v pravoslávnom liturgickom kalendári, uisťujeme Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev o našej solidarite, o našich modlitbách za všetky nevinné obete tejto cirkvi, ktoré boli väznené, mučené, deportované a zavraždené sovietskou vládou so spoluvinou Moskovského patriarchátu. Ponížene prosíme o ich odpustenie za všetky nespravodlivosti, ktoré utrpeli za prispenia Pravoslávnej cirkvi a skláňame sa pred mučeníkmi Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Antoine Arjakovsky, pravoslávny kresťan, Paríž
Andrej Čerňak, pravoslávny kresťan, Moskva
Taras Dmytryk, pravoslávny kresťan, Ľvov

o. Georgij Kovalenko, pravoslávny kresťan, Kyjev
Inga Leonova, pravoslávna kresťanka, New York
o. Christophe Levalois, pravoslávny kresťan, Paríž
o. Michael Plekon, pravoslávny kresťan, New York
Oľga Sedakova, pravoslávna kresťanka, Moskva
Konsťantin Sigov, pravoslávny kresťan, Kyjev
Cyrille Sollogoub, pravoslávny kresťan, Paríž
Daniel Struve, pravoslávny kresťan, Paríž
Natalia Vasilevič, pravoslávna kresťanka, Minsk
Bertrand Vergely, pravoslávny kresťan, Paríž
Andrij Juraš, pravoslávny kresťan, Kyjev
Jim Forest, pravoslávny kresťan, Amsterdam
Jurij Vesteľ, pravoslávny kresťan, Kyjev
о. Andrej Dudčenko, pravoslávny kresťan, Kyjev
Vjačeslav Horškov, pravoslávny kresťan, Kyjev
Irina Pastenak, pravoslávna kresťanka, Kyjev

Zdroj: Agentúra Zenit (9. marec 2016)
Preklad: Martin Lukáč
Foto: Mediaresurs UGKC/ Dobová fotografie zobrazujúca pseudohlasovanie na Sobore v Ľvove

[1] Bohdan Bociurkiw: The Ukrainian Greek Catholic Church and the Soviet State (1939-1950), Canadian Institute of Ukrainian Study Press, 1996; por. tiež B. Bociurkiw, “Le synode de Lviv”, Istina, XXXIV, 1989, č. 3-4.
[2] “Lettre du pape Benoit XVI au cardinal Lubomyr Husar du 22 février 2006”, Istina, č. 2, 2006, s. 193.
[3] Mixed Commission of theological dialogue between Catholics and Orthodox, Catholiques et orthodoxes: les enjeux de l’uniatisme; Dans le sillage de Balamand, Paris, Bayard, 2014.
[4] Serge Keleher: Passion and Resurrection, The Greek Catholic Church in Soviet Russia. Lviv, Stauropegion, 1993.

 

Kategória: Zo života Cirkvi