03. 10. Svätý mučeník Dionýz Areopagita
Jeho meno má grécky pôvod a znamená zasvätený „gréckemu bohu vína a plodnosti Dionýzovi“.
Dionýz bol vlastníkom Areopágu v Aténach. Ako spomínajú Skutky apoštolov, Pavol ho obrátil v Aténach na kresťanstvo (Sk 17, 34). Vtedy tam Pavol očakával svojich spoločníkov Sílasa a Timoteja.
Podľa správy cirkevného historika Euzébia z Cézarey sa Dionýz stal prvým biskupom v Aténach a zrejme zomrel ako mučeník. Grécke miney uvádzajú, že ho okolo roku 95. zaživa upálili v Aténach.
Okolo roku 500 pod pseudonymom dnešného svätca vydával neznámy autor, pravdepodobne zo Sýrie, spisy. Z nich sa zachovali štyri rozpravy a 11 listov adresovaných apoštolovi Jánovi a biskupom Títovi a Polykarpovi.
Rozvíjaná náuka sa pohybuje okolo dvoch pólov, a to náuky o neschopnosti úplného poznania Boha, takzvanej negatívnej teológie, a od nej daného hierarchického poriadku celého bytia. Od úplne transcendentného Boha, cez čisto duchovné bytie anjelov, duchovno-telesné bytie ľudí, až po matériu. Hierarchicky usporadúva aj zbory anjelov a aj cirkevnú organizáciu.
Rovnako aj duchovnú cestu k Bohu, takzvané „zbožstenie“, delí do troch stupňov: očistenie, osvietenie a zjednotenie.
Pseudodionýzove spisy mali obrovský vplyv najmä na teológiu západu. Opierali sa o ne Ján Scotus, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, majster Eckhard, Ján z Kríža a ďalší.
Po zistení, že autor nebol Pavlovým učeníkom, na poli mystickej teológie sa v posledných storočiach zmenšila autorita spisov.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol
