5. 12. Náš prepodobný a bohonositeľský otec Sáva Posvätený
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „starec“.
Otec mníšstva a zakladateľ známeho kláštorného komplexu Mar Saba sa narodil v roku 439 v kapadóckom meste Mutalaska. Ako 8- ročný vstúpil do kláštora neďaleko rodiska. 18-ročný potom šiel do Palestíny, kde stretol Eutýmia Veľkého. Sáva žil spočiatku v kláštore sv. Teoktista, od roku 469 ako pustovník. V roku 483 založil Veľkú lavru, Mar Saba a potom ďalších 6 kláštorov a aj niekoľko hospicov.
Pre svojich arménskych mníchov zriadil vlastný chrám na bohoslužbu slova a modlitbu žalmov, no požadoval od nich účasť na spoločnej eucharistickej časti bohoslužby, ktorá sa slávila po grécky. Aby dokázať čeliť intrigám niektorých bratov, ako 48 ročného ho vysvätili za kňaza. V roku 494 sa stal archimandritom anachorétov, ktorí sa utiahli od spoločného mníšskeho života. Pred neposlušnými mníchmi najskôr utiekol do samoty, potom vystaval pre nich Novú lavru, jej chrám posvätili v roku 507.
Počas teologických zápasov vtedajšej doby obhajoval uzávery Chalcedónskeho koncilu. V roku 511 preto vycestoval za cisárom Anastáziom I., no ani vtedy, ani svojím protestným listom z roku 518 nedosiahol skutočný úspech.
Prepodobný a bohonositeľský otec Sáva Posvätený zomrel 5. decembra 532. Jeho život opísal Cyril zo Skytopolisu. Jemu pripisovaná liturgická kniha Typikon, ktorá sa cez Byzanciu dostala do celej východnej cirkvi, bola ním zrejme len redigovaná.
Kláštorná regula sv. Sávu, ako ju poznáme dnes, je prepracovaním z obdobia križiackych výprav. V tom čase sa aj relikvie sv. Sávu dostali do Benátok, kým ich v roku 1965 nevrátili do Mar Saby, ktorú v roku 1840 obnovil ruský cár Mikuláš I.
Svätá Krispína
Jej meno má grécky pôvod a znamená „koruna“.
Mučenica Krispína pochádzala zo šľachtickej rodiny z numídijského mesta Thagora. Po tom, čo ju doviedli do centra prokonzulátu Theveste, 5. decembra 304 ju tam vypočúval prokonzul Anulliusa a potom nariadil stať. Zo súdnych aktov sa zachoval text posledného výsluchu.
Svätú Krispínu si obzvlášť uctievali v Afrike. Svätý Augustín ju spomína vo svojich spisoch a kázňach. Nie je isté, či sa v bazilike objavenej v Tibisse, nachádza hrob svätej Krispíny.
Medzi najstaršie vyobrazenia dnešnej svätice patrí obraz v ravenskom San Apollinare Nuovo z konca 6. storočia.
Jej meno sa objavuje v Hieronymovom martyrológiu, kartágskom kalendári, rímskom martyrológiu ako aj v kalendári, ktorí objavili v latinskom žaltári na Sinaji. Žaltár z prelomu deviateho storočia pochádzal pravdepodobne z jednej z afrických cirkví.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol
