11. 10. Svätý apoštol Filip
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovník koní“.
Diakon a podľa 21. kapitoly knihy Skutkov apoštolov „evanjelista“ (Sk 21,8), čiže ohlasovateľ zvesti o spáse, Filip, bol pravdepodobne helenistom. V Jeruzaleme prijal spolu s ďalšími šiestimi mužmi službu pri obsluhovaní (Sk 6,1-6).
Po Štefanovej smrti kázal v Samárii, pokrstil Šimona čarodeja, obrátil etiópskeho komorníka z Kandaky a podľa najstaršej tradície ho pokrstil v En Ed-diwre pri Beth Sur. Potom Filip vykonával misiu v mestách od Azotu (Sk 8,40) po cézarejskú Palestínu, kde sa usídlil so svojimi štyrmi dcérami-pannami, ktoré prorokovali (Sk 21,8).
Keď bol Hieronym v roku 385 v Cézarei, ukázali mu Filipov dom a izby jeho dcér. Podľa Klementa Alexandrijského bol Filip tým nemenovaným mužom, ktorý od Ježiša žiadal, aby pred tým, ako ho bude nasledovať, mohol pochovať svojho otca.
Názor, že sa zdržiaval v Hierapolise a tam zomrel, vznikol zámenou s apoštolom Filipom.
Novšie grécke životopisy informujú, že nakoniec bol biskupom v lýdijskom meste Tralles.
(Svätý Nektárius, konštantínopolský arcibiskup)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „medový“.
Nektárius pocházal z Tarzu. Bol senátorom a prétorom. Kvôli jeho jemnosti a schopnosti zmierovať, hoci ešte nebol ani pokrstený, už ho na konštantínopolskom koncile v roku 381 ustanovili za konštantínopolského arcibiskupa namiesto zosadeného Maxima.
Vyznanie viery, ktoré Nektárius predniesol počas svojho krstu, zapísali do aktov tohto koncilu. Neskôr ho, zrejme preto, uznali v roku 451 ako Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery. Po potvrdenie voľby šiel do Ríma samotný cisár.
Koncil z roku 381 priniesol Nektáriovi a jeho nástupcom veľkú vážnosť, vďaka uznaniu čestného prednostného postavenia po biskupovi Ríma.
Nektárius zjednodušil kajúcnu disciplínu okolo roku 390 tak, že zrušil funkciu kajúcneho kňaza.
V roku 394 predsedal synode, ktorá prijala uznesenie, že biskupa môže zosadiť iba synoda.
Z diel sa zachovala kázeň ku cti Teodora z Euchaity.
Konštantínopolský arcibiskup Nektárius zomrel 27. septembra 397. Jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci sa stal Ján Zlatoústy.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol
