Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „starostlivý“.
Rodák z Melitén sa v roku 358 stal biskupom v Sebaste namiesto zosadeného Eustatia. V roku 360 vďaka úsiliu Akakia z Beroe, povolali Meletia na antiochijský stolec. Takto vstúpil do sporov o arianizmus. Ten už od roku 330 rozdeľoval toto spoločenstvo. Odvtedy tu existovala menšina verná zosadenému biskupovi Eustatiovi z Antiochie, ktorú viedol kňaz Paulín z Antiochie. Ariánska väčšina mala biskupa Euzoioa. Obe skupiny súhlasili s voľbou Melétia, lebo v ňom videli zástupcu svojho názoru. Meletiovi sa aj rýchlo podarilo získať si väčšinu Antiochijčanov. No pre kázeň s nicejským obsahom ho proariánsky naladený cisár Konštancius II. zosadil a poslal do exilu.
Práve vtedy sa v Antiochii zdržiaval biskup Lucifer z Calaris, ktorý pravovernej skupine vysvätil za biskupa Paulína. Keď v tom roku cisár Julián Odpadlík dovolil Meletiovi vrátiť sa do Antiochie, malo toto mesto potom troch biskupov a tri spoločenstvá. Ich vzájomná nezmieriteľnosť viedla k Meletiánskej schizme. Hoci spoločenstvá okolo Meletia a Paulína mali vecne k sebe najbližšie, rozdielna interpretácia termínov im bránila zjednotiť svoje učenie.
Ďalšie dve Meletiove vyhnanstvá (365-367 a 371-377) za cisára Valensa, podstatne zvýšili jeho vážnosť na východe. Na jeho stranu sa postavili aj kapadóčania, z ktorých Bazil Veľký horlivo propagoval Meletiovo uznanie na východe a v Ríme. Rím však pod vplyvom Alexandrie uznával Paulína a jeho nástupcu Euagria.
Ani synoda z roku 379, ktorú Meletios viedol, nepriniesla kvôli odporu Alexandrie, zmierenie s Rímom. Spory medzi Alexandriou a Konštantínopolom viedli k voľbe Meletia za predsedu 1. konštantínopolského koncilu. Počas rokovaní Meletios v máji 381 zomrel. Smútočný prejav Gregora Nysského a účasť obyvateľstva počas jeho pohrebu v Antiochii poukázali na jeho mimoriadny význam. Takisto aj Ján Zlatoústy, ktorého Meletios ustanovil za diakona, viedol pamätnú reč. Meletiovým nástupcom sa stal jeho kňaz Flabianos I., ktorého neskôr uznali Alexandria aj Rím. K ukončeniu antiochijskej schizmy došlo v roku 413.
(Náš otec svätý Anton, konštantinopolský patriarcha.)
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“.
Konštantinopolský patriarcha Anton II. ako 12 ročný nasledoval svojho otca do kláštora, kde sa stal mníchom a potom aj igumenom, predstaveným kláštora, zasväteného Presvätej Bohorodičke, ktorý neskôr pomenovali podľa dnešného svätca. V auguste 893 ho zvolili za konštantínopolského patriarchu. Okolo roku 894 dal podnet na svätorečenie mnícha Blázia z Amorion. V septembri 899 zvolal synodu, na ktorej uzmieril protivníkov patriarchu Fócia s oficiálnou cirkvou a takisto aj konštantinopolskú cirkev s Rímom za účasti dvoch pápežských legátov.
Patriarcha Anton II. nanovo požadoval jurisdikciu Konštantínopola nad Dalmáciou.
Náš otec svätý Anton, konštantinopolský patriarcha, zomrel 12. februára 901.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
