Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“.
Rímsky pápež Martin sa narodil v meste Todi v centrálnom Taliansku. Ako diakona ho pápež Teodor I. ustanovil za svojho apokrizára, vyslanca, na cisárskom dvore v Konštantínopole. Tam sa zoznámil s náukou o prirodzenostiach a vôľach Ježiša Krista.
Jeho vysviacka v júli 649 za rímskeho biskupa sa udiala bez toho, aby ju potvrdil cisár. Martin so zápalom nasledoval cirkevnú politiku svojho predchodcu Teodora I. a pokračoval v lateránskej synode. Za pomoci mníchov z východu, ktorí kritizovali cirkevnú politiku cisára, ktorý nariadením z roku 648 zvaným Typos zakázal teologickú diskusiu, Martin odsúdil Monoteletizmus.
Nahnevaný cisár Konstans II. poslal do Talianska exarchu Olympia, aby Martina zatkol. Avšak Olymp sa od cisára odčlenil, vyhlásil sa za uzurpátora Talianska a Martina nechal na pokoji. Až po smrti Olympa sa ďalšiemu exarchovi, Teodorovi Kalliopasovi, podarilo Martina 15. júna 653 zatknúť.
O dva dni nato cisárov dekrét v Ríme oznamoval, že Martin bol zvolený neplatne a v noci pod dohľadom stráže ho preplavili do Konštantínopolu. Tam ho väznili tri mesiace v samotke.
V decembri ho odsúdili za vlastizradu na trest smrti. Pri verejnom bičovaní mu zomierajúci konštantínopolský patriarcha Pavol II. vymohol zníženie trestu na exil. Na jar 654 ho odviedli do Chersonu na Kryme. Ešte za jeho života si rímsky klérus zvolil jeho nástupcu Eugena I.
Martin zomrel sužovaný hladom a sklamaním zo svojich bývalých priateľov 16. septembra 655.
Náuku, ktorú uznal v Chalcedóne, potvrdil v roku 680, 6. ekumenický koncil v Konštantínopole.
V západnej cirkvi si ho začali už skoro ctiť ako mučeníka a jeho pozostatky preniesli do rímskej baziliky San Martino ai Monti.
Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios
Meno Anton má latinský pôvod a znamená „popredný“, meno Ján má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“ a meno Eustatios má grécky pôvod a znamená „stabilný“.
Anton a Ján boli bratia. Spolu s Eustatiom pochádzali zo vznešeného rodu z Litvy. Žili na dvore veľkokniežaťa Olgerda. Uverili v Krista a dali sa pokrstiť. Pretože v pôstny deň odmietli jesť mäso, mučili ich a napokon aj obesili. Anton zomrel 14. júna, Ján 24. apríla a Eustachius 13. decembra. Stalo sa tak v roku 1342.
Ich telá pochovali v chráme Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse. Na ikonách sa znázorňujú v dvorných šatách s krížom a mečom. Ján je uprostred a spolu s Antonom má na hlave čiapku.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol
