Okrem výročnej slávnosti veľkonočného tajomstva Cirkev si oddávna najviac pripomína pamiatku Narodenia Pána a jeho prvých zjavení. To sa uskutočňuje vo Vianočnom období, ktoré v západnej Cirkvi trvá od prvých vešpier Narodenia Pána až do nedele po Zjavení Pána čiže po 6. januári vrátane (Všeobecné smernice o liturgickom roku, 32-33).
Zatiaľ čo liturgia západnej Cirkvi ukončuje oktávu Narodenia Pána 1. januára (slávnosťou Panny Márie Bohorodičky), no pokračuje vo vianočnom období až do nedele Krstu Krista Pána (po slávnosti Zjavenia Pána), východná Cirkev ukončuje poprazdenstvo sviatku Kristovho narodenia 31. decembrom a o jeden deň, teda 2. januára začína predprazdenstvo Osvietenia (Bohozjavenia).
Bohozjavenie = Osvietenie
Tento sviatok patrí vo východnej Cirkvi k dvanástim veľkým sviatkom; má štyri dni „predprazdenstva“ a osem dní „poprazdenstva“. Bohoslužobné texty tohto sviatku zložili Anatol Konštantinopolsky (5. stor.), Sofron Jeruzalemský (7. stor.), Kozma Majumský, Ján Damascenský, German Konštantinopolský (8. stor.) a Jozef Studita (9. stor.).
Tento sviatok nazývame Bohozjavením preto, že tu, počas krstu Ježiša Krista v Jordáne sa zjavila Presvätá Trojica. V našich bohoslužobných knihách sa tento sviatok volá aj Prosviščenijem— Osvietením. To preto, že dávno v tento sviatok boli krstení katechumeni (ohlašeni) a tento krst volali tiež „prosviščenijem“— osvietením, a „ohlašeni“ (katechumeni) sa nazývali prosviščeňi — osvietení. Preto aj sviatok Bohozjavenia zvali Prosviščenijem, lebo Ježiš prišiel, aby všetkých osvietil: „Pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet“ (Jn 1 ,9 ).
Tento sviatok kladie pred naše oči jednu z najväčších a najhlbších právd našej viery – tajomstvo Presvätej Trojice. V tomto tajomstve Ježiš Kristus zjavuje seba ako Mesiáša a Spasiteľa. O jeho Božom posolstve svedčí pri krste sám Otec Nebeský hlasom z neba: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 11); svedči Svätý Duch, ktorý v podobe holubice zostupuje na Neho; svedčí aj sv. Ján Krstiteľ ukazujúc na Neho: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ (Jn 1, 29).
Podstatu tohto sviatku podáva tropár a kondák sviatku:
Tropár, hl. 1
„Vo Jordaňi kreščajuščusja Tebi, Hospodi, trojčeskoje javisja poklonenije: roditelev bo hlas sviditeľstvovaše Tebi, vozľublennaho Ťa Syna imenuja, i Duch, v viďi holubiňi, izvistvovaše slovese utverždenije. Javlejsja, Christe Bože, i mir prosviščej, slava Tebi.“
„Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. Otcov hlas ti vydal svedectvo. Nazval ťa svojím milovaným Synom. Aj Duch Svätý v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. Svojím zjavením si osvietil cely svet. Kriste Bože, sláva tebe.“
Kondák, 4. hlas
„Javilsja jesi dnesj vselennij, i svit Tvoj, Hospodi, znamenasja na nas, v razumi pojuščych Ťa: prišel jesi i javilsja jesi svit nepristupnyj.“
„Zjavil si sa dnes celému svetu, Pane, a tvoje svetlo aj nás ožiarilo, preto ťa vrúcne oslavujeme. Zostúpil si k nám a ukázal sa, Svetlo neprístupné.
Predprazdenstvo – Predsviatok
Žiarivý bol predošlý sviatok, * ale tento deň je slávnejší
Pri prechode od sviatku Kristovho narodenia k sviatku Bohozjavenia nás liturgia (na utierni a večierni) sprevádza veršovými slohami a stichirami predprazdenstva, ktoré nás povzbudzujú týmito slovami:
„Nádherne nám žiaril sviatok tvojho Narodenia, ktorý sme slávili, Spasiteľ, ale ešte viac žiari sviatok, ktorý prichádza.“
„Poďte, všetci veriaci, zanechajme judejskú krajinu, prejdime púšťou k Jordánu a uzrieme tam dnes Zjaveného pre nás v tele.“
„Ponáhľajte sa anjelské sily, z Betlehema k vodám jordánskym. Aj ty, Ján, sa poponáhľaj a zanechaj púšť. Zaraduj sa, rieka, a priprav sa, aj celá zem nech sa raduje, lebo Kristus prichádza očistiť Adamov hriech, lebo je milosrdný.
Veršové slohy
Nádherne nám žiaril sviatok tvojho Narodenia, * ktorý sme slávili, Spasiteľ, * ale ešte viac žiari sviatok, ktorý prichádza. * Sviatok Narodenia nám zvestoval anjel, * tento našiel Predchodcu, ako ti pripravuje cestu. * Sviatok Narodenia je poznačený vyliatou krvou * a plačom bezdetného Betlehema. * Tento požehnáva vody, * aby sa v nej zrodilo mnoho detí. * Vtedy to zvestovala hviezda mudrcom, * teraz sám Otec ťa ukázal svetu. * Pane, ty si sa vtelil * a znova prichádzaš zjaviť sa, sláva tebe.
Verš: Preto som si spomenul na teba v kraji Jordánu a Hermonu.
Ježiš môj sa očisťuje v Jordáne, * lebo tým očisťuje naše hriechy, * ponáhľa sa skutočne na krst, * lebo chce zmyť Adamov súpis hriechov. * Preto hovorí Jánovi: * „Poď, Krstiteľ, a poslúž začiatku podivného tajomstva. * Poď a rýchlo vystri svoju ruku, * a dotkni sa hlavy toho, čo zničil hlavu hada * a otvoril nám raj, * ktorý bol kedysi zatvorený lesťou hadovou.“
Verš: Uzreli ťa vody, Bože, uzreli ťa vody a zľakli sa.
Žiarivejší než slnko bol predošlý sviatok Kristovho narodenia, * ale tento deň je slávnejší. * Vtedy sa mudrci poklonili Spasiteľovi, * ale teraz slávny služobník pokrstil Vládcu. * Tam pastieri, čo boli pod šírym nebom, videli a žasli, ** ale tu hlas Otca zvestoval jednorodeného Syna.
Poďte, všetci veriaci, * zanechajme judejskú krajinu, * prejdime púšťou Jordánu * a uzrieme tam dnes Zjaveného pre nás v tele, * ako žiada o krst v jordánskych tokoch, * a Krstiteľa, ako sa zdráha a volá so strachom: * „Nemám odvahu položiť hlinenou dlaňou ruku na oheň. * Jordán i more utekali a vrátili sa, Spasiteľ. * Ako ja položím ruku na tvoje temeno, * veď pred tebou sa chvejú serafíni?! * Jordán zutekal, keď Eliášov plášť prijal Elizeus. * Ako to, že sa Jordán neponorí do priepasti a hlbiny, * keď sa pozerá na teba, nahého v prúdoch?! * Ako to, že ma nespáli, celého od teba rozohneného?!“ * Jordán k Jánovi prevoláva: * „Prečo otáľaš, Krstiteľ, pokrstiť môjho Pána?! * Prečo očisteniu mnohých zabraňuješ?! * On celé stvorenie posvätil. * Nech i mňa a prirodzenosť vôd posvätí, ** lebo kvôli tomu sa zjavil.“
Tropár a kondák predprazdenstva
Tropár, 4. hlas
Hotóvisja, Zavulóne, i krasújsja, Nefthalíme: Jordáne rikó, stáni: podimí vzyhrája krestítisja hrjadúšča Vladýku: veselísja, Adáme s pramáteriju, ne krýjta sebé, jákože v rají préžde: íbo náhi víďiv vý javísja, da oblečét v pérvuju odéždu. Christós javísja, vsjú tvár choťá obnovíti.
Pripravuj sa, Zabulon, a okrášli sa, Neftali. – Zastav sa, rieka Jordán, – radostne prijmi Vládcu. – Prišiel k tebe, aby sa dal pokrstiť. – Veseľ sa, Adam, i ty, pramatka Eva. – Neskrývajte sa ako v raji, – lebo ten, čo vás našiel hriechom obnažených, – zjavil sa, aby vás priodel prvotným rúchom. – Kristus prišiel, aby všetkých obnovil.
Kondák, 4. hlas
Pán dnes stojí v jordánskych vodách – a k Jánovi volá: – „Neboj sa ma pokrstiť, – lebo som prišiel spasiť Adama, prvého človeka.“
Vo strujách dnés jordánskich býv, Hospóď Joánnu vopijét: ne ubójsja krestíti mjá, spastí bo priidóch Adáma pervozdánnaho.
-sg-
Spracované podľa: Všeobecné smernice o liturgickom roku (VSLR); SLOVO 01/1981; www.casoslov.sk, Молитвослов
Ikona krstu N.P. Ježiša Krista – Pápežské ruské kolégium Rím
