NARODENIE ÚCTYHODNÉHO A SLÁVNEHO PÁNOVHO PROROKA, PREDCHODCU A KRSTITEĽA JÁNA – veľký a odporúčaný sviatok.
Krátke dejiny
Tento sviatok je najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Podobne ako sviatok jeho počatia, aj tento sviatok sa slávil už v 4. storočí. Poučné slovo na tento sviatok nachádzame u sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína.
Sv. Augustín vo svojej homílii na tento deň hovorí: „Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo.“ Sv. Augustín ešte neuvádza sviatok Narodenia Panny Márie, lebo v tom čase sa ešte neslávil. Na Západe sa sviatok Narodenia sv. Jána Predchodcu uvádza už v najstaršom kalendári africkej cirkvi z 5. storočia.
Tropár, 4. hlas
Prorok a Predchodca Pánov, nie sme schopní dôstojne ťa osláviť, hoci ťa vrúcne uctievame. Veď tvoje vznešené a úctyhodné narodenie odstránilo neplodnosť matky, z otca zmylo pohanu a svetu zvestovalo vtelenie Syna Božieho.
Kondák, 3. hlas
Dnes neplodná rodí Kristovho predchodcu, ktorý je splnením všetkých proroctiev. On v Jordáne pokrstil Krista, ako to predpovedali Písma. Tým sa stal prorokom, kazateľom i predchodcom Božieho Slova.
I teraz: Bohorodičník, 3. hlas
Dnes Panna stojí v chráme a so zbormi svätých neviditeľne sa za nás modlí k Bohu. Anjeli s biskupmi sa klaňajú, apoštoli s prorokmi jasajú, lebo za nás sa prihovára Bohorodička u večného Boha.
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Hlas volajúceho na púšti
Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo. Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o ňom. Ján sa rodí z neplodnej starenky, Kristus z mladučkej panny.
O Jánovi sa neverí, že sa narodí, a otec onemie; o Kristovi sa to uverí, a počne sa z viery. Predložili sme, čo treba preskúmať, ohlásili sme, čo treba rozobrať. Ale toto som predostrel, aj keď nemôžeme či už pre nedostatok schopností alebo času preskúmať všetky záhyby takého veľkého tajomstva; lepšie vás poučí ten, ktorý hovorí vo vás, aj keď my nie sme pri vás, a vy s láskou myslíte na toho, ktorého ste srdcom prijali a stali ste sa jeho chrámami.
Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o obraz plnej skutočnosti.
Zachariáš mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia. Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie, ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri jeho príchode, stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo. Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku.
Sermo 293, 1-3: PL 38, 1327-1328
Zdroj:
www.ugcc.org.ua
Preklad homílie prevzatý z www.breviar.sk
