Spomedzi troch Kappadóčanov najvýrečnejší Gregor Teológ sa narodil v roku 330 na vidieckom majetku Arianz pri meste Nazianz. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po vzdelávaní v kapadóckej Cézarey, palestínskej Cézarey a v Alexandrii, bol takmer desať rokov v Aténach, kde študoval s Bazilom. Tu stretol aj neskoršieho cisára Juliána.
Okolo roku 358 sa vrátil domov a začal svoju rétorickú činnosť, ktorá však trvala krátko. Pravdepodobne po krste sa utiahol na susedný majetok a neskôr, na pozvanie Bazila, do Pontu. Obaja sa tu venovali štúdiu Svätého Písma a spisov Otcov, čo dokazuje aj ich spoločné dielo Filokalia, vytvorené podľa Origenových prác.
Po návrate do Nazianzu sa, na naliehanie farnosti a jeho otca, dal okolo Vianoc 361 vysvätiť na kňaza. Po vysvätení znova utiekol do samoty a vrátil sa na Veľkú Noc.
O tri roky neskôr bol sprostredkovateľom medzi Bazilom a jeho arcibiskupom Euzébiom. Keď sa v roku 370 stal Bazil cézarejským arcibiskupom a cisár Valens dal podnet na zvýšenie počtu biskupstiev, ustanovil v roku 372 Gregora za biskupa v meste Sasima. Gregor neskôr vysviacku označil za akt násilia a do úradu nenastúpil. Po smrti rodičov spravoval krátky čas biskupstvo svojho otca v meste Nazianz a od roku 375 sa utiahol do Seleúcie. O štyri roky neskôr prebral správu malého nicejského spoločenstva v Konštantínopole. Tu mal možnosť počuť tohto známeho kazateľa aj Hieronym.
V máji 381 sa po otvorení Konštantínopolského koncilu dal Melétiom z Antiochie a Synodou intronizovať ako konštantínopolský arcibiskup. No kvôli ťažkostiam synody rezignoval a po slávnostnej rozlúčke sa chorý vrátil do mesta Nazianz. Tu do roku 383 spravoval otcovo stále neobsadené biskupstvo, kým nenašiel nástupcu. Potom sa znova utiahol do samoty na neďalekom vidieckom majetku Arianz, kde napísal väčšinu zo svojich básní a listov. V roku 390 tam vo svojom rodisku aj zomrel.
Gregor Teológ je autorom 40 rečí, 244 listov a okolo 400 básní s viac ako 16000 veršami.
Prvý veľký zástanca kresťanského humanizmu, bol jedným z duchovne najživších a najotvorenejších ľudí svojej doby. Zanietený a podnecujúci, avšak bez vytrvalosti, ľahko sa dal znechutiť, sebavedomý, ale plný Božej bázne. Sám nevytvoril teologický systém, no zachoval a zdôraznil zdedenú náuku. V popredí jeho prác stojí Trinitárna teológia a Kristológia. Božstvo Svätého Ducha zastával tak dôsledne ako Bazil. Mária je panenská Bohorodička. Gregor uznával význam cirkevnej tradície a učiteľský úrad biskupov. Mal veľký vplyv na vtedajšiu i ďalšie generácie. Už jeho súčasník Rufinus z Aquileie (340/345-410) ho považoval za normu pravovernosti. Aj humanisti mali jeho odkaz vo veľkej vážnosti.
(Svätá mučenica Felicita Rímska a synovia)
Jej meno má latinský pôvod a znamená „šťastná“.
Rímsky spis Deposition Martyrum spomína 10. júla sedem mučeníkov Félixa, Filipa, Martialisa, Vitalisa, Alexandra, Silána a Januára, ktorí sú podľa životopisnej legendy synmi svätej Felicity.
Keďže ich pozostatky sa nachádzajú v štyroch rímskych katakombách, mohol ich svätopisec dať do súvisu pri písaní svedectva o mučeníctve. Vzorom pre opis bol starozákonný príbeh makabejských bratov. Legenda vznikla zrejme na základe skutočnosti, že na Coemetrium Maximi ležia telesné pozostatky Felicity hneď vedľa pozostatkov Silána. Keďže sa ich matka spomína 23. novembra, zrejme sa aj jej mučeníctvo odohralo o 4 mesiace neskôr.
Arcibiskup z Raveny Peter Chrysolog, ktorý žil v 5. storočí, poznal ich príbeh v rovnakej forme, ako sa zachoval dodnes. Za pápeža Gelázia ich miesto v Rímskom kánone nahradili Perpetua a Felicita z Afriky.
V Títových kúpeľoch objavili fresku Felicity a jej siedmich synov.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
