25. 3. Zvestovanie Presvätej Bohorodičke
Svätý Senupios Divotorca z Latoma
V deň, kedy Gréckokatolícka cirkev slávi spoločne s Rímskokatolíckou sviatok Zvestovania, ktorý je v Géckokatolíckej cirkvi prikázaným sviatkom, spomína si aj na svätého Senupia Divotvorcu z Latoma.
Meno svätého Senupia je spojené so zázračným objavením známej mozaiky Krista v chráme Latomos v Solúne, ktorý sa v roku 1988 stal svetovým dedičstvom UNESCO.
Chrám pochádza z piateho storočia spolu s mozaikami, ktoré podľa správy pochádzajúcej z deviateho storočia od predstaveného kláštora Ignáca, dala vyhotoviť dcéra cisára Galéria (305-311) Teodora. Mozaiky ostali dlho ukryté pod omietkou. Za vlády cisára Leva V. Arménskeho (813-820).
Dnešný svätec egyptský mních Senupios, prišiel na základe videnia do solúnskeho kláštora Latomos. Vraj Boha prosil, aby ho mohol vidieť ako príde súdiť zem. Keď prišiel po dlhej ceste do Solúna, nenašiel v ňom hľadaný obraz. Vrátil sa do nitrijskej púšte a znova po videní sa vydal do Solúna. Keď sa raz v chráme kláštora Latoma modlil, nastalo zemetrasenie. Keď opadali kusy muriva naskytol sa mu pohľad na obraz zostúpenia Pána, ktorý dala vyhotoviť Teodora. Senupios vraj krátko nato zomrel. Mnísi kláštora pochovali jeho telo na mieste kde zomrel.
V 12. storočí kláštorný chrám renovovali a znova vymaľovali freskami. Od 16. storočia do roku 1921 bola z chrámu Mešita a mozaiky boli v tom období znova zakryté omietkou. Po jeho obnovení chrám zasvätili svätému Dávidovi a začalo sa s odkrývaním mozaík. Mozaiku, ktorú videl Senupios, odkryli v roku 1921. Znázorňuje Krista so svätožiarou bez brady tróniaceho na dúhe. Obkolesujú ho symbolické znázornenia štyroch evanjelistov. Pod jeho nohami sa vlievajú štyri rajské pramene do Jordánu. Po stranách sú proroci Ezechiel a Habakuk.
V rámci rekonštrukčných prác nedávno objavili v chráme aj hrob s pozostatkami svätého Senupia.
(Svätá mučenica Teodula)
Jej meno má grécky pôvod a znamená „Božia služobnica“.
Ako uvádza životopisná legenda, Teodula pochádzala z chudobnej, ale nábožnej, rodiny z Nikomédie v Bitýnii. Aby pomohla svojim rodičom, stala sa z nej slúžka. Jej pán, pohan a vojak, zahorel po nej túžbou a chcel ju zviesť. Keď sa mu to nedarilo a keď sa dozvedel, že je kresťankou, bez milosti ju zahubil.
Pod menom Dula ju spomína aj Rímske martyrológium.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.imth.gr a VHL spracoval Ján Sabol