26. 9. Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“.
Podľa synoptických evanjelií boli Ján a jeho brat Jakub Starší synmi Zebedeja a Salome z Betsaidy. Obaja boli rybármi na Tiberiadskom jazere. Ich spoločníkmi pri práci boli Šimon a Ondrej. Ježiš ich spoločne povolal za svojich učeníkov. Obaja Zebedejovi synovia, ktorí sa v zoznamoch apoštolov uvádzajú spoločne, sa spolu s Petrom tešili výsadnému postaveniu. Ježiša sprevádzali pri vzkriesení Jairovej dcéry, počas premenenia na hore a v Getsemanskej záhrade.
Markovo evanjelium nazýva oboch bratov „Boanergés“ – Synovia hromu.
V Skutkoch apoštolov pôsobí Ján spoločne s Petrom. Túto tradíciu potvrdzuje aj list Galaťanom, ktorý ich oboch spoločne s Jakubom, Pánovým bratom, označuje ako „stĺpy“.
Jánovo evanjelium podstatne rozširuje poznatky o dnešnom svätcovi, apoštolovi Jánovi. Predpokladá sa, že „učeníkom, ktorého miloval Ježiš“ a „iným učeníkom“ je práve Zebedejov syn Ján.
Aj tu vystupujú obaja hlavní učeníci Peter a Ján spoločne, akoby v určitej „konkurencii“, ktorá nespočíva medzi „Úradom“ a „Duchom“, ale vychádza z ocenenia apoštola Jána.
Ján pochádzal zo školy Jána Krstiteľa, bol Ježišovým dôverníkom, stál pod jeho krížom a Ježiš ho uviedol do synovského vzťahu s Máriou. Zo záveru evanjelia možno usúdiť, že Ján sa dožil vysokého veku.
O ďalšom Jánovom pôsobení a živote podávajú správu starokresťanské tradície. Už Justín z druhého storočia považuje apoštola Jána za autora knihy Zjavenia. Dionýz z Alexandrie tento názor síce neskôr, kvôli rozdielnemu štýlu spochybňuje, no napriek tomu sa ustálil tradičný názor, podľa ktorého apoštol Ján pôsobil v Efeze a za čias cisára Domiciána ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos, kde napísal knihu Zjavenia. Odtiaľ sa potom vrátil do Efezu a tu napísal evanjelium. Ako veľmi starý, za čias cisára Trajána, zomrel.
Jánov prívlastok „Teológ (csl. Bohoslov)“ sa datuje až od 4. storočia.
Začiatok úcty k apoštolovi Jánovi sa spája s kultom pri jeho hrobe v Efeze.
(Náš otec svätý Euzébius, rímsky pápež)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „statočný“.
Euzébius, ktorý sa uctieva ako mučeník, bol pápežom necelé štyri mesiace. Jeho pontifikát trval od 18. apríla do 17. augusta 308, alebo 309. Spor o znovuprijatie kresťanov, ktorí odpadli od viery počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, a ktorý začal za pápeža Marcela, pokračoval aj za pápeža Euzébia. Hlavou násilnej opozície proti pápežovi Marcelovi aj Euzébiovi bol Heraklius. Ten odmietal, aby odpadlíci mohli oľutovať svoje hriechy. Pápež Euzébius učil úbohých, ako oplakávať svoje hriechy. Tak uvádza aj náhrobný nápis, ktorý vyhotovil pápež Damazus.
Cisár Maxencius poslal Heraklia a pápeža Euzébia do vyhnanstva na Sicíliu. Tam pápež Euzébius zakrátko zomrel. Pochovali ho v Kalixtových katakombách.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol
