29. 8. Sťatie úctyhodnej hlavy úctxdného a slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána
Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5 kilometra západne od Jeruzalema.
V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí; zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôst a modlitbu.
Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Ježiš ho nazval viac ako prorokom, poslom oznamujúcim príchod Boha, znovu prichádzajúcim Eliášom.
Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Synoptici vidia príčinu zatknutia v tom, že Ján kritizoval Herodesa a jeho cudzoložný vzťah s Herodiadou, aj ďalšie jeho zlé rozhodnutia i vlastnosti.
Antipas sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Napokon dal Antipas Jána na podnet Herodiady počas oslavy svojich narodenín sťať. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo. V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov. Jeho učeníci ho pochovali, podľa nehodnovernej tradície zo 4. storočia, v samárijskej Sebaste.
História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána. Dnešný sviatok sťatia hlavy Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája s prísnym pôstom.
(Prepodobná matka Teodora Solúnska)
Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.
Teodora sa narodila okolo roku 812 na gréckom ostrove Ejina (v minulosti Aigina) neďaleko Atén. Pochádzala zo zbožnej rodiny. Otec bol kňazom, brat diakonom a sestra mníškou.
Ešte ako mladú ju zasnúbili. Vydala sa a narodili sa jej tri deti, z ktorých prežila len dcéra.
Vpád Arabov v roku 824 ju prinútil utiecť z ostrova do Solúna. Dcéru, ktorá sa jej tam narodila, zasvätila Bohu.
Keď jej zomrel manžel, vstúpila v Solúne do tamojšieho kláštora svätého Štefana. Po viac ako 5 desaťročiach kláštorného života, zomrela v povesti svätosti 29. augusta 892. Zachovala sa nám správa, že už v deň jej pohrebu sa uzdravil človek, ktorý pobozkal jej ostatky. Tak jej telo preniesli do chrámu svätého Štefana v Solúne. Dnešná svätica je patrónkou tohto gréckeho mesta.
Autormi jej životopisu sú Mikuláš Kabasilas a Ján Staurakios.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol
