Sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora Teológa a sv. Jána Zlatoústeho
Krátke dejiny sviatku
Sviatok Troch svätiteľov patrí medzi najnovšie sviatky východnej Cirkvi byzantského obradu. Podnetom pre zavedenie tohto sviatku bol veľký spor v druhej polovici 11. stor. o to, ktorý z týchto troch svätých hierarchov je významnejší pre Cirkev a je pred Bohom najväčší. Jedni viac vyzdvihovali svätého Bazila Veľkého, druhí svätého Gregora Bohoslova, a iní zasa svätého Jána Zlatoústeho.
Tento spor vyriešili sami svätitelia, ktorí sa vtedy zjavili – najprv jednotlivo, a potom spoločne – múdremu a čnostnému biskupovi Jánovi z mesta Euchaiti a povedali mu: „Ako vidíš, pred Bohom sme si rovní a nie je medzi nami nič protirečiace, či sporné, a každý z nás v svojej dobe – osobitne inšpirovaný Božím Duchom – učil, čo je potrebné pre spásu ľudí. Preto medzi nami nik nie je prvý, či druhý, ale keď spomenieš jedného, pripájajú sa k nemu ďalší dvaja. Vstaň, teda, a povedz tým, ktorí sa pre nás hádajú, aby sa nerozdeľovali medzi sebou, lebo ako za života, tak aj po smrti sa usilujeme viesť všetky končiny sveta k pokoju a jednote. Na dôkaz našej rovnosti pred Bohom nám ustanovíš v jeden deň spoločný sviatok. My na svojich ctiteľov budeme pamätať v príhovore pri Božom tróne!“
Biskup Ján urobil, ako mu svätitelia prikázali. A keďže Cirkev už slávila v januári pamiatku každého z nich zvlášť, určil v r. 1076 ich spoločný sviatok na 30. januára. Okrem toho, na ich česť napísal homíliu a bohoslužobné texty – tropáre a kondáky, kánon i stitchiry.
Bohoslužba sviatku ospevuje a oslavuje troch svätiteľov za ich vrúcnu lásku k Bohu a k blížnemu, pevnú vieru, význam pre Cirkev, veľké čnosti, Božiu múdrosť a príhovor.
Podľa J. Katrij: Piznaj svij obrjad spracoval Stanislav Gábor
Ikona Troch hierarchov z drevenej cerkvi Troch Hierarchov v Zboji, okres Humenné, okolo roku 1766, Šarišské múzeum Bardejov.
