Počatie sv. Anny keď počala presvätú Bohorodičku
– polyelejný sviatok s bdením, a to prikázaný
Tropár, 4. hlas
Dnes sa rozväzujú putá neplodnosti. Vypočul Boh modlitby Joachima i Anny. Proti nádeji sa dočkali požehnanej dcéry, z ktorej sa narodí Neopísateľný. Anjelom rozkázal, aby ju pozdravili: „Raduj sa, Milostiplná!“.
Tropár, 6. hlas
Plesajte ľudia a veseľte sa, lebo nám zasvitla dennica tajomného dňa: preblahoslavenná Panna Mária, ktorá sa v živote svätej Anny počína bez poškvrny. K nej s nebeskými zástupmi v úcte pohliadnime a slávnostne spievajme: „Raduj sa, Matka večného Svetla, z výšin nebies prichádzajúceho Krista Boha, ktorý osvecuje naše duše, zaháňa tiene smrti a usmerňuje naše kroky na cestu pokoja“.
Kondák, 7. hlas
Dnes Svätý Duch svojím prstom v lone obdivuhodnej Anny tvorí prečistý obraz Božej slávy. Dnes ruka Najvyššieho chystá hroznú zbraň proti peklu: najblahoslavenejšiu Pannu Máriu. My však so zbormi anjelov s obdivom jej spievajme: „Radostne plesaj Mária, lebo teba vykúpil Pán obdivuhodným spôsobom. Nebola si dedičného hriechu zbavená, ale uchránená, jediná z celého ľudského pokolenia.“
Krátke dejiny
Starodávny a hlboký kult k Presvätej Bohorodičke, ktorý je významnou črtou východnej cirkvi, sa prejavuje vo veľkom množstve mariánskych (bohorodičných) sviatkov v našom cirkevnom kalendári. Tieto sviatky nám predstavujú najdôležitejšie momenty zo života Božej Matky od jej zázračného počatia až do slávneho zosnutia.
Evanjelium nehovorí veľa o živote Presvätej Panny Márie, a preto sa niet čo diviť, že väčšina bohorodičných sviatkov sa nezakladá na udalostiach z evanjelia, ale skôr na kresťanskej tradícii a na rozprávaniach apokryfných kníh prvých storočí. Medzi ne patrí aj sviatok Počatia, ktorý naša Cirkev slávi 8. (resp. pôvodne 9. decembra). Tento sviatok má osobitné dejiny na východe a na západe.
Zmienka o tomto sviatku sa nachádza v typikone sv. Sávu z 5. stor., avšak jeho rozvoj a rozšírenie pripadá až na 8. stor. V tomto storočí sv. Andrei Krétsky zostavil službu sviatku a Gregor Nikomédsky a Ján Eubejský ho oslavujú vo svojich homíliách. V 9. stor. bol tento sviatok rozšírený už po celom byzantskom cisárstve. Majú ho všetky východné cirkvi.
Sviatok Počatia mal oddávna rôzne názvy. K najstarším patrí: Zvestovanie počatia sv. Bohorodičke“. V konštitúcii o sviatkoch cisára Manuela Kommena (1143 -1181) sa nazýva „Počatie našej presvätej Božej matky”. Slovanský prológ má „Počatie svätej bohomatky Anny, keď počala svätú Bohorodičku. Slovanské typikony vo všeobecnosti nazývajú „Počatie blaženej Anny“ alebo „Počatie sv. Anny, keď počala presvätú Bohorodičku.
Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí začala Gréckokatolícka cirkev v Haliči nazývať sviatok Počatia Bohorodičky sv. Annou „Nepoškvrnené počatie presvätej Bohorodičky“. Ľvovská synoda (1891) medzi mariánskymi sviatkami uvádzala aj sviatok Nepoškvrneného počatia a prikázala ho sláviť ako veľký bohorodičný sviatok s jedným dňom predprazdenstva a siedmymi dňami poprazdenstva. Synoda tiež schválila službu Nepoškvrnenému počatiu, ktorú zostavil o. Izydor Doľnycký a nariadila, aby sa používala vo všetkých chrámoch. Rímska reforma našich liturgických kníh vrátila sviatku pôvodný názov Počatie sv. Anny, keď počala presvätú Bohorodičku a predpisuje ho všeobecne sláviť 9. decembra.
Spracované podľa ugcc.org.ua
(Katrij, J.: Piznaj svoj obrjad, Vydavnictov otciv vasilijan, 2004 )
