9.3. Štyridsiati svätí mučeníci mučení v Sebastejskom jazere
Gréckokatolícka cirkev nám 9. marca pripomína štyridsiatich svätých mučeníkov, ktorých mučili na Sebastejskom jazere.
Veľkú obľubu dnešných svätcov dokazujú početné literárne pramene. Zachovali sa homílie Bazila Veľkého, Gregora Nysského, Efréma Sýrskeho, ako aj sýrske, grécke a latinské životopisné legendy. Všetky sa zhodujú prinajmenšom v hlavných informáciách.
Podľa nich boli dnešní svätci 40 kresťanskí vojaci rímskej bleskovej légie Legio XII Fulminata. Počas prenasledovania kresťanov, podľa Efréma za cisára Licínia (308-324), ich nahých vystavili krutej mrazivej zimnej noci na námestí v Sebaste (v súčasnosti turecké mesto Sivas,) alebo na zamrznutom jazere neďaleko mesta. Ich stuhnuté telá následne spálili.
Kult a relikvie dnešných mučeníkov sa rýchlo rozšírili ako na Východe, tak aj na Západe. V Sebaste a kappadóckej Cézarei sa nachádzajú im zasvätené chrámy. V Ríme im zasvätené Oratórium z prelomu ôsmeho storočia pri chráme Santa Maria Antiqua zdobia fresky, ktoré znázorňujú ich príbeh.
Svätý Cézar, brat svätého Gregora Teológa)
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „z rímskeho rodu Cezariánov“.
Cézar bol synom Gregora Naziánskeho staršieho a bratom presláveného teológa Gregora Naziánskeho mladšieho.
Za cisárov Konštantína a Juliána pôsobil v Konštantínopole ako lekár. Keď si Julián chcel Cézara získať pre svoje názory, opustil Cézar cisársky dvor.
Naspäť ho však zavolal Jovián a cisár Valens ho ustanovil za miestodržiteľa Bitýnie. Po tom, ako sa Cézar zachránil počas zemetrasenia, na radu svojho brata Gregora a Bazila Veľkého sa utiahol pred verejnosťou.
Svätý Cézar Naziánsky zomrel krátko po svojom krste, ktorý odkladal až na čas blízko pred smrťou, ako bolo vtedy zvykom, okolo roku 368. Zachovala sa pohrebná reč, ktorú pri jeho pohrebe predniesol jeho brat Gregor Teológ.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol.
