Ťažko stretneme človeka, ktorý by sa netešil na vianočné sviatky. Je to preto, lebo každý z nás aspoň raz zažil Vianoce ako živú udalosť. Podmaňujúca atmosféra plná lásky, dobroty, spevu i darčekov sa zapísala najmä v detstve do pamäti duše. A túto atmosféru si radi sprítomňujeme a opakujeme každý rok.
Ale aby sme neostali len pri spomienkach a vonkajšej dekorácii, skúsme sa zastaviť nad tým, ako nás cirkev liturgicky pripravuje a vovádza do tajomstva sviatku Narodenia Pána.
Prípravné obdobie – filipovka – začína 15. novembra a trvá štyridsať dní. Veriaci človek vníma tento čas ako kairos – čas spásy. Osvedčenými prvkami na duchovnú slávnosť sú modlitba, ticho a sústredenie mysle. K vianočnej slávnosti sa počas dlhých studených večerov veľmi hodí čítanie Svätého písma o dejinách spásy v Starom zákone, i predpovedí prorokov o budúcom Mesiášovi. Telesný pôst je toho času zmiernený, ale dobrovoľne uložené sebazapieranie dopomáha k tomu, aby sa celý človek pripravil na prijatie novonarodeného Spasiteľa.
Od sviatku Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21. novembra) už zaznievajú v chráme na utierni ódy kánona z utierne Narodenia Pána. Uvedený kánon patrí k duchovným lahôdkam celej filipovky a svojou radostnou melódiou i textom pozýva veriacich k oslave Pána: Krista narodeného oslávte! Krista z nebies vitajte. Kristus je na zemi, radujte sa! Nech celá zem velebí Pána. Ľudia radostne jasajte, že sa Boh tak preslávil (úryvok z kánona).
Bezprostrednými nedeľami pred sviatkom Narodenia Pána sú nedeľa Praotcov a Otcov. Zaradením týchto nedieľ si máme lepšie uvedomiť, že Ježiš Kristus sa narodil do prirodzeného ľudského rámca. Okrem svojej materskej krajiny a národa mal aj svoj ľudský rodokmeň. Ako potomok praotca Abraháma pochádzal z pokolenia Júdovho a rodu Dávidovho.
V poslednom týždni pred sviatkom sa čakanie mení na skutočnosť. Kristus – predpovedaný Mesiáš – prichádza na zem. Liturgia východnej cirkvi nezabúda ani na mestečko Betlehem ani na Bohorodičku Pannu Máriu. V menlivých častiach sv. liturgie po 20. decembri sa k nám prihovára až do 23. decembra nádhernými slovami:
Priprav sa a vyzdob, Efrata. Raj otvor svoje brány všetkým. Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny strom života. (úryvok z tropára predprazdenstva).
Dnes sa chystá Panna v jaskyni zázračne porodiť večné Slovo. Raduj sa celý vesmír, nad tou zvesťou. Oslavuj s anjelmi i pastiermi večného Boha, lebo sa nám chce zjaviť ako malé Dieťa. (kondák)
Z veršov obidvoch liturgických textov poznávame, že nielen človek, ale aj svet, príroda, ba celý vesmír sa chystá a teší na narodenie Boha na zemi.
Samotné Vianoce sú krásnym sviatkom. Predvečer Narodenia Pána (24. december) je pôstny deň. Súčasne je to deň spojený s hojnosťou, lebo Božia láska k nám sa veľkolepo prejavila práve tým. Že Boh poslal na svet svojho Syna. Vianočná noc nie je tmou, ale narodením Svetla osvecujúceho každého človeka prichádzajúceho na tento svet. Na svätý večer rodina je pospolu, zatvrdnuté ľudské srdcia mäknú, všade sa rozlieva láska a radosť.
Uprostred noci celá farnosť zídená v chráme otvára modlitebnú knižku, aby slávila veľké povečerie. Izaiášovo proroctvo o Emanuelovi je v tejto chvíli nanovo skutočnosťou. S nami Boh... A túto radostnú skutočnosť kňaz symbolicky ohlasuje celému svetu: Čujte všetky diaľavy zeme! Mocní sveta, kajajte sa, lebo s nami Boh.
K liturgickému sláveniu veľkého povečeria sa neodmysliteľne pripájajú vianočné piesne –koledy. Autori piesní museli byť umelci a teológovia dokopy, keď vytvorili také hodnotné a krásne skladby. Piesní je mnoho a každý má osobne rád tú svoju, ktorá ho očaruje melódiou i textom. Za všetky si pripomeňme koledu, ktorú nevynechajú azda v žiadnom chráme ani v žiadnej rodine:
1. Boží Syn dnes, narodil sa,
z výsosti k nám ponížil sa.
A z Panny nevinnej a nepoškvrnenej stelesnil sa.
2. Jessov koreň ušľachtilý
dal zo sveta kvet spanilý,
z rodu kráľovského, z lona panenského je Pán milý.
Zdroj: SLOVO 24/1998, s. 12 (20.12 1998)
Ikona Narodenia: autor Mikuláš Klimčák
Христос paждається! – Славіте Єго!
