Kondák, 4. hlas
Temné sú oči mojej duše, Kriste, preto k tebe prichádzam ako slepý od narodenia a kajúcne volám: “Ty jediný si svetlo všetkých, čo prebývajú v temnotách.”
Evanjelium (Jn 9, 1- 7 )
V tom čase, keď Ježiš išiel okolo, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?” Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.” Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v nádrži Siloe,” čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Dotyk Božieho svetla – Sv. Ambróz Milánsky učí, že slepec dostal pri Ježišovom dotyku oveľa viac než len svoj zrak. V jednej chvíli tu vidíme silu jeho božstva i svätosti. On, ktorý je božským svetlom, dotkol sa tohto človeka a osvietil ho. On, ktorý je kňazom, koná činnosť symbolizujúcu krst, aby na ňom dokázal svoje dielo vykúpenia.
Jediným dôvodom k tomu, aby zmiešal hlinu so slinami a potrel tým oči slepého bolo pripomenúť, že ten, kto uzdravil človeka tým, že mu pomazal oči blatom je naozaj ten, kto utvoril prvého človeka z hliny, a že táto hlina predstavujúca naše telo môže prijať svetlo večného života skrze sviatosť krstu.
Aj ty by si mal ísť k Siloe, t.j. k tomu, ktorý bol poslaný Otcom, ako hovorí Ježiš v evanjeliu „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. (Jn 7, 16) Nech ťa obmyje Kristus, a potom budeš vidieť (Podľa Listu 67).
Podľa byzcath.org spracoval -sg-
