Turecko 30. novembra – Svätý Otec sa dnes (v nedeľu) večer vrátil zo svojej apoštolskej cesty v Turecku, ktorá povzbudila miestne katolícke spoločenstvo vo viere, potvrdila bratské ekumenické vzťahy medzi cirkvami Ríma a Konštantínopolu, upevnila medzináboženský dialóg s islamom a vzťahy medzi Vatikánom a Tureckou republikou. V dnešný deň sviatku patróna Konštantínopolskej cirkvi sv. apoštola Andreja pápež František spolu s ekumenickým patriarchom podpísali spoločné ekumenické vyhlásenie (jeho znenie je uvedené nižšie) a udelili veriacim slávnostné požehnanie z balkóna sídla patriarchátu vo istanbulskom Fanare.
Včerajším (sobotným) večerným stretnutím pápeža Františka s ekumenickým patriarchom Bartolomejom pri modlitbe v patriarchálnom chráme a následnou súkromnou návštevou v sídle patriarchátu vo Fanare vstúpila apoštolská cesta pápeža Františka do jej tretej, záverečnej fázy. Jej hlavným dôrazom bolo potvrdenie vzťahov medzi cirkvami Ríma a Konštantínopolu. Pápež tiež prejavil solidaritu s utečencami zo Sýrie a Iraku pri stretnutí s mládežou saleziánskeho oratória krátko pred odletom do Ríma.
Hlavným cieľom tejto apoštolskej cesty pápeža Františka bolo slávenie sviatku sv. apoštola Andreja Prvopovolaného, ktorý je patrónom východných cirkví. Svätý Otec sa preto v nedeľu, 30. novembra zúčastnil na slávení božskej liturgie v patriarchálnom chráme sv. Juraja vo Fanare. Liturgii predsedal patriarcha Bartolomej.
V závere svätej liturgie v katedrálnom chráme ekumenického patriarchátu v Istanbule predniesol ekumenický patriarcha Bartolomej I. príhovor. Poďakoval v ňom pápežovi Františkovi za osobnú účasť na dnešnej slávnosti patróna a zakladateľa konštantínopolskej cirkvi. Spomenul tiež ich vzájomné májové stretnutie vo Svätej zemi, päťdesiat rokov po historickom stretnutí blahoslaveného Pavla VI. s ekumenickým patriarchom Atenagorom: „Odvtedy sa otvorila cesta smerom do Emmauz, cesta možno dlhá a namáhavá, bez návratu, zatiaľ čo Pán nás sprevádza neviditeľným spôsobom až kým sa nám nezjaví: «pri lámaní chleba» (Lk 24,35)“. Patriarcha pripomenul, že podľa niekoľko desiatok rokov trvajúcej tradície sa tzv. Cirkev starobylého Ríma a Cirkev nového Ríma na znak bratstva navštevujú prostredníctvom svojich zástupcov počas slávností ich patrónov.
Patriarcha Bartolomej I. uviedol, že „Cirkev existuje pre svet a pre človeka, a nie pre seba samú“. Nemôže preto hľadieť len do minulosti či byť pohrúžená do vzájomných sporov, ale má povinnosť voči budúcnosti a dnešku, v ktorom sú človek a planéta trápení mnohými nepokojmi a nespravodlivosťami, úzkosťou a strachom: „Mnohí dnes vkladajú svoje nádeje do vedy. Iní do politiky, ďalší zas do technológií. No nikto z nich nie je schopný garantovať budúcnosť, ak človek neprijme posolstvo zmierenia, lásky a spravodlivosti, posolstvo prijatia toho druhého, odlišného, ba aj nepriateľa. Cirkev Krista, ktorý ako prvý učil a žil toto posolstvo, má v prvom rade povinnosť aplikovať ho sama na seba, «aby svet uveril» (Jn 17,21). Preto je viac než kedykoľvek predtým naliehavá cesta k jednote tých, ktorí vzývajú meno veľkého tvorcu pokoja. Preto my kresťania máme najväčšiu zodpovednosť pred Bohom, človekom a históriou.“
Ekumenický patriarcha tiež spomenul prenasledovanie kresťanov, ku ktorému dochádza bez ohľadu na vierovyznanie. Aj preto je podľa neho potrebná vzájomná spolupráca medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou: „Nemôžeme si viac dovoliť konať osamote“, povedal a dodal, že v súčasnosti sa tak ťažko dosiahnuteľná jednota, žiaľ, uskutočňuje prostredníctvom mučeníctva.
Bartolomej I. sa zmienil aj o blížiacej sa Synode celého pravoslávia: „Už starostlivo pracujeme na príprave Svätej a veľkej synody Pravoslávnej cirkvi, ktorá, ako sa rozhodlo, bude zvolaná tu, ak Boh dá, začiatkom roku 2016. Kompetentné komisie už svižne pracujú na príprave tejto veľkej udalosti v histórii Pravoslávnej cirkvi, za ktorej úspech prosíme aj o Vaše modlitby. Žiaľ, tisícročné pretrhnutie eucharistického spoločenstva medzi našimi cirkvami ešte nedovoľuje, aby bol zvolaný veľký spoločný Ekumenický koncil. Takže sa modlime, aby raz ich znovuobnovené plné vzájomné spoločenstvo nemeškalo dať úsvit aj tomuto veľkému a dôležitému dňu. Až do toho požehnaného dňa sa účasť oboch našich cirkví na vzájomnom synodálnom živote bude vyjadrovať vysielaním pozorovateľov, ako sa to už deje vďaka Vášmu milému pozvaniu počas synod Vašej Cirkvi a ako dúfame, že sa stane s Božou pomocou aj počas konania našej Svätej a veľkej synody.“
SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE PÁPEŽA FRANTIŠKA A PATRIARCHU BARTOLOMEJA
Spoločné prehlásenie, ktoré podpísali pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej I. dňa 30. novembra 2014 v sídle Ekumenického patriarchátu vo Fanare (Istanbul)
My, pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej I., vyjadrujeme našu hlbokú vďačnosť Bohu za tento dar nového spoločného stretnutia, ktoré nám – v prítomnosti členov Svätej synody, kléru a veriacich Ekumenického patriarchátu – umožňuje spoločne sláviť sviatok sv. Andreja, prvého z povolaných a brata apoštola Petra. Naše pripomenutie si apoštolov, ktorí ohlasovali dobrú zvesť evanjelia svetu svojím kázaním a vydaním mučeníckeho svedectva, v nás chce posilniť túžbu ďalej spoločne kráčať s cieľom prekonať, v láske a dôvere, prekážky, ktoré nás rozdeľujú.
V máji tohto roku pri príležitosti spoločného stretnutia v Jeruzaleme, ako pripomienke historického momentu objatia sa našich ctihodných predchodcov pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora, sme podpísali spoločné vyhlásenie. Pri dnešnej, ďalšej šťastnej príležitosti nášho bratského stretnutia sa, chceme opätovne potvrdiť naše spoločné úmysly a zámery.
V poslušnosti vôli nášho Pána Ježiša Krista vyjadrujeme náš úprimný a pevný úmysel zintenzívniť naše nasadenie na podporu plnej jednoty medzi všetkými kresťanmi a najmä medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Chceme tiež podporovať teologický dialóg uskutočňovaný Zmiešanou medzinárodnou komisiou, ktorá bola založená presne pred tridsiatimi piatimi rokmi ekumenickým patriarchom Dimitriom a pápežom Jánom Pavlom II. tu vo Fanare, a ktorá sa aktuálne zaoberá najťažšími otázkami, ktoré poznačili dejiny nášho rozdelenia a ktoré si vyžadujú pozorné a hĺbkové skúmanie. Nakoniec, ako pastieri Cirkvi uisťujeme o našej vrúcnej modlitbe a prosíme veriacich, aby sa s nami zjednotili v spoločnom zvolaní: «Aby všetci boli jedno, aby svet uveril» (porov. Jn 17,21).
Spoločne vyjadrujeme našu starosť o situáciu v Iraku, v Sýrii a na celom Blízkom východe. Zjednocuje nás túžba po mieri a stabilite a vôľa riešiť konflikty dialógom a uzmierovaním. Vyjadrujeme uznanie vynaloženému úsiliu pri poskytovaní pomoci v regióne, no zároveň apelujeme na všetkých tých, čo nesú zodpovednosť za osud národov, aby zintenzívnili svoje záväzky voči trpiacim komunitám, vrátane tých kresťanských, a umožnili im zostať vo svojich rodných krajinách. Nemôžeme sa zmieriť s predstavou Blízkeho východu bez kresťanov, ktorí tu po dve tisícročia ohlasovali meno Ježiša Krista. Mnohí z našich bratov a sestier sú prenasledovaní a boli násilím prinútení opustiť svoje domovy. Zdá sa dokonca, že došlo k strate hodnoty ľudského života, že ľudská bytosť už nemá viac hodnotu a môže byť obetovaná v prospech iných záujmov. Je tragické, že to všetko necháva mnohých ľudí ľahostajnými. Sv. Pavol nám pripomína: «Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy» (1 Kor 12,26). Toto je zákon kresťanského života a v tomto zmysle môžeme povedať, že tu existuje aj ekumenizmus čo do utrpenia. Ako sa krv mučeníkov stala zdrojom sily a úrodnosti pre Cirkev, tak sa aj zdieľanie každodenného utrpenia môže stať účinným nástrojom zjednotenia. Hrozná situácia kresťanov a všetkých trpiacich na Blízkom východe si vyžaduje nielen ustavičnú modlitbu, ale aj patričnú odpoveď zo strany medzinárodného spoločenstva.
Veľké výzvy, pred ktorými aktuálne svet stojí, si žiadajú solidárnosť všetkých osôb dobrej vôle. Preto tiež uznávame dôležitosť rozvíjania konštruktívneho dialógu s islamom, založeného na vzájomnom rešpektovaní sa a priateľstve. Moslimovia a kresťania, inšpirovaní spoločnými hodnotami a posilňovaní nefalšovaným bratským citom, sú povolaní spoločnými silami pracovať v záujme spravodlivosti, mieru a rešpektovania dôstojnosti a práv každého človeka, zvlášť v tých oblastiach, kde po tisícročia spolunažívali v mieri, no teraz tragickým spôsobom spoločne trpia hrôzami vojny. Naviac, ako kresťanskí predstavitelia, vyzývame všetkých ostatných náboženských predstaviteľov, aby nasledovali a posilňovali medzináboženský dialóg a vynaložili všetko úsilie na budovanie kultúry mieru a solidárnosti medzi ľuďmi a medzi národmi navzájom.
Tiež myslíme na všetky národy, ktoré trpia z dôvodu vojny. Obzvlášť sa modlíme za mier na Ukrajine, v krajine s veľmi starou kresťanskou tradíciou, a apelujeme na všetky zúčastnené strany konfliktu, aby našli cestu dialógu a rešpektovania medzinárodných práv a ukončili konflikt, umožniac tak všetkým obyvateľom Ukrajiny žiť vo vzájomnej zhode.
Naše myšlienky smerujú ku všetkým veriacim našich Cirkví vo svete, ktorých týmto spôsobom chceme pozdraviť a zverujeme ich Kristovi, nášmu Spasiteľovi, aby mohli byť neúnavnými svedkami Božej lásky. Povznášame našu vrúcnu modlitbu k Bohu, aby udelil dar mieru, lásky a jednoty celej ľudskej rodine.
«Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými!» (2 Sol 3,16).
Fanar, 30. novembra 2014
(Preklad: Martina Korytiaková)
Zdroj: Vatikánsky rozhlas
