Veriaci čerpajú z príkladu svätých a verní zosnulí z modlitieb veriacich
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári má 1. novembra pevné miesto Slávnosť všetkých svätých. Keďže ide o prikázaný sviatok, rímskokatolícki veriaci sa majú zúčastniť na svätej omši a nekonať ťažké práce. Splniť si náboženskú povinnosť im uľahčuje to, že na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
„Liturgia nás pozýva, aby sme sa zúčastnili na nebeskej radosti svätých, pozýva nás, aby sme ochutnali túto radosť. Svätí nie sú malou skupinou vyvolených, ale nespočetným zástupom, ku ktorému vzhliadnuť nás dnes liturgia vyzýva. V tomto dave sa nachádzajú nielen oficiálne uznaní svätí, ale pokrstení všetkých čias a národov, ktorí sa pokúšali s láskou a vernosťou plniť Božiu vôľu… Zmyslom dnešnej slávnosti je skrze pohľad na žiarivý príklad svätých vzbudiť v nás veľkú túžbu stať sa svätými“, vysvetlil Benedikt XVI. v homílii na Slávnosť všetkých svätých, ktorú predniesol v roku 2006 v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne: „Životopisy svätých opisujú mužov a ženy, ktorí boli poddajní voči Božím plánom a niekedy vzali na seba neopísateľné skúšky a utrpenia, prenasledovanie a mučeníctvo… Príklad svätých je pre nás povzbudením, aby sme sa vydali rovnakou cestou, aby sme okúsili radosť toho, ktorý dôveruje Bohu, lebo jediná pravá príčina smútku a nešťastia pre človeka spočíva v tom, že žije ďaleko od Boha.“
Výrazom úsilia ponúknuť veriacim priliehavé príklady nasledovania Ježiša Krista chcú byť početné procesy blahorečenia a svätorečenia v Katolíckej cirkvi. V tomto duchu bolo napríklad počas pontifikátu Jána Pavla II. (1978 – 2005) svätorečených 482 a blahorečených 1 338 osôb zo všetkých stavov. Blahorečenie je predstupňom k svätorečeniu. Keďže Rímske martyrológium vo svojom najnovšom vydaní z roku 2004 obsahuje len 6 658 osôb, Slávnosť všetkých svätých je venovaná hlavne nekanonizovaným svätým.
Gréckokatolícky liturgický kalendár pozná Nedeľu všetkých svätých, ktorá sa slávi hneď po Nedeli zostúpenia Svätého Ducha (Päťdesiatnici), a preto má pohyblivý dátum.
Spomienka na všetkých zosnulých veriacich
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári na Slávnosť všetkých svätých nadväzuje 2. novembra Spomienka na všetkých verných zosnulých. V tomto sviatku sa spája cirkevná náuka o posmrtnom živote, očistci a spoločenstve svätých. Katolíci veria, že ich zosnulí časnou smrťou prešli do večného života, dúfajú, že z Božieho milosrdenstva boli uchránení od večného zatratenia, avšak pre svoje nedostatky sú v stave očisťovania a oni im svojimi modlitbami a záslužnými skutkami môžu pomôcť. Pre prirodzené spoločenstvo, ktoré ich spájalo v časnom živote, a pre spoločenstvo svätých, ktoré prekračuje hranice smrti, aspoň raz v roku chcú pamätať na svojich zosnulých. Svojou spomienkou im chcú prejaviť patričnú úctu a modlitbou zas svoju lásku a duchovné milosrdenstvo.
Spomienke na všetkých verných zosnulých zodpovedá v gréckokatolíckom liturgickom kalendári päť zádušných sobôt, pričom prvá sa slávi týždeň pred začiatkom Veľkého pôstu, nasledujúce tri pripadajú na jeho druhú, tretiu a štvrtú sobotu a napokon piata zádušná liturgia na sobotu pred Nedeľou Zostúpenia Svätého Ducha (Päťdesiatnicou).
Početná prevaha rímskokatolíkov aj na obradovo zmiešaných územiach východného Slovenska, obradovo zmiešané manželstvá a silná mediálna propagácia „dušičkového obdobia“ sa rozhodujúcou mierou podpísali pod fakt, že väčšina gréckokatolíkov si dnes na svojich zosnulých spomína podľa gréckokatolíckeho i rímskokatolíckeho liturgického kalendára.
Autor: o. Ján Krupa
Pôvodne publikované v denníku Postoj
Foto: Archív Eparchie
