Prvá nedeľa Veľkého pôstu sa nazýva Nedeľa ortodoxie (pravoslávia). O aké pravoslávie, ortodoxiu tu ide? Slovo „pravoslávie“ má grécky pôvod – doslova „orthodoxia“, a označuje pravú vieru a pravú úctu k Pánu Bohu. Teda nie je tu reč o pravosláví, ako ho my dnes chápeme, v protiklade ku Katolíckej Cirkvi, ale o pravoslávie, ktoré bolo spoločné pre celú Kristovu cirkev až do oddelenia východnej a západnej cirkvi za patriarcha Celulária v 11. stor. Pravoslávie, ako ho slávi táto nedeľa, je pravoslávie univerzálne-katolícke, ktoré vyznávala celá Kristova cirkev v prvých storočiach v boji proti heréze ikonoborectva. Preto nedeľa pravoslávia je sviatkom celej cirkvi, východnej i západnej, je to radostná oslava víťazstva nad ikonoborectvom a inými herézami.
Nedeľu pravoslávia ustanovil a nariadil každoročne sláviť Koncil v Konštanínopole r. 842. Cieľom toho sviatku je verejne a slávnostne vzdať úctu a česť (poklonu) sv. ikonám Ježiša Krista, Presvätej Panny Márie a svätých. Keďže prvýkrát sa oslava pravoslávia – teda verejná úcta k svätým ikonám po odsúdení ikonoborectva – konala na prvú nedeľa Veľkého pôstu r. 843, preto táto nedeľa dodnes ostala nedeľou úcty svätých ikon, hoci tento sviatok až tak nesúvisí s Veľkým pôstom.
Ikona: Detail ikony pripomínajúcej obnovu pravej úcty ikon
