V rámci tradičnej mariánskej púte v Marianke, sa v sobotu, 12. septembra 2020 gréckokatolíci z Bratislavy a okolia zišli na tomto pútnickom mieste, aby sa zúčastnili na slávení sv. liturgie. Liturgiu viedol protosynkel o. Vladimír Skyba, koncelebroval o. Marek Vadrna a diakonizoval diakon o. Michal Vadrna. Spieval Katedrálny zbor Chrysostomos pod vedením Martina Škovieru.
Vo svojej homílii poukázal o. protosynkel na presvätú Bohorodičku, ktorej sviatok narodenia slávi východná i západná Cirkev. Kým východná Cirkev slávi 12. septembra v rámci poprazdenstva zakončenie sviatku, západná Cirkev, hlavne v našich krajoch, slávi 12. septembra Sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie. Tento sviatok zaviedol pre celú západnú Cirkev pápež Inocent XI. ako poďakovanie Panne Márii za víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami pri Viedni (12. septembra 1683) a teda vlastne za zachovanie kresťanskej viery.
Ako ďalej kazateľ zdôraznil, pri týchto príležitostiach si môžeme uvedomovať, aká dôležitá je úloha Márie v ľudských dejinách. Práve na Bohorodičku sa vzťahujú slová z knihy Genezis že jej potomstvo, potomstvo ženy rozšliape hadovi hlavu (porov. Gn 3,15). Mária je – ako to pochopili cirkevní otcovia – Nová Eva. Mária je Matkou Ježiša Krista a je Matkou Cirkvi. Ona sa mala stať matkou toho, ktorý prelomí smrť a dá nám nový život. To o nej prorokoval prorok Izaiáš slová: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7,14), čo v preklade znamená Boh s nami!
Na záver slávenia pozvali oo. tešitelia pútnikov na obed v záhrade kláštora. Pútnické miesto Marianka s Bazilikou minor narodenia Panny Márie spravujú v rámci bratislavskej arcidiecézy bratia z Kongregácie tešiteľov z Gethseman.
Do Marianky prichádza počas celého roka množstvo pútnikov. Je tomu zvlášť v čase Veľkého pôstu, keď pútnici, skupiny pútnikov i rodiny s deťmi z Bratislavy a okolia sa prichádzajú pomodliť pobožnosť krížovej cesty, pri jednotlivých kaplnkách, postavených v pútnickom areáli. Prichádzajú sem aj mladí pútnici z bratislavskej eparchie, ktorí na Kvetnú nedeľu (Svetový deň mládeže slávený v diecézach/eparchiách) tu majú už niekoľko rokov tradičné stretnutie mládeže s vladykom Petrom.
Z histórie Marianky
Marianka patrí medzi najstaršie pútnické miesta na Slovensku. „Kostol blahoslavenej Panny Márie v zemi zvanej Tál“ sa spomína už v listine uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Listina bola vydaná pravdepodobne v Budíne pre vtedajšieho generálneho predstaveného pavlínov Tomáša II., a to 16. mája 1377. Práve rádu pavlínov bola zverená starostlivosť o toto pútnické miesto.
SONY DSC
Mariánska úcta v Marianke sa rozvinula vďaka zázračnej soške Panny Márie. Panna Mária „Tálska“, je vyrezaná z hruškového dreva a je to 42 cm vysoká soška s polychrómovanou (mnohofarebnou) úpravou, sediaca na tróne s malým Ježiškom na kolenách. Mária v ruke drží jablko, ktoré, podobne ako v ruke Kristovej, symbolizuje vykúpenie a spásu zeme. Na hlave Márie a dieťaťa sú zlaté korunky.
Podľa zápisov pavlínskych kronikárov soška vznikla v roku 1030, teda pochádza z 11. storočia, z čias končiacej sa vlády kráľa svätého Štefana. Hoci pre toto tvrdenie nie sú relevantné dôkazy, podľa historikov umenia soška má ranogotické črty a o tom, že je to prastarý predmet kultu, niet pochýb. Sošku však bezpečne možno datovať do prvej polovice 13. storočia. Tak ako na iných mariánskych pútnických miestach, aj v Marianke je prameň; tejto vode sa podľa svedectva mnohých, pripisuje uzdravujúca sila.
Viac informácií na: bazilikamarianka.sk
-sg-
