Schönborn ocenil vitalitu východných katolíckych cirkví
Viedeň, 31. 05. 2023 – Kardinál otvoril konferenciu k 250. výročiu Viedenskej synody: Rozmanitosť východných katolíckych cirkví netreba garantovať latinizáciou – prednášky, diskusie a bohoslužby do štvrtka
Kardinál Christoph Schönborn vyzdvihol vitalitu východných katolíckych cirkví. Po 250-ročnej histórii, ktorá bola plná radostí, ale zároveň aj „veľkých ťažkostí a utrpenia“ počas komunistického prenasledovania, bola Gréckokatolícka cirkev „vzkriesená“ a dnes čelí novým výzvam, povedal Schönborn v stredu na viedenskej konferencii gréckokatolíckych biskupov strednej Európy. Schönborn privítal účastníkov podujatia pri príležitosti 250. výročia Viedenskej synody východných katolíckych cirkví vo funkcii rakúskeho ordinára pre veriacich východných cirkví v Arcibiskupskom paláci.
Schönborn poukázal na rozmanitosť gréckokatolíckych cirkví, a to nielen kvôli ich jazykovému a kultúrnemu kontextu. Aj pre východné katolícke cirkvi je otázkou, „ako spojiť jednotu Cirkvi s rozmanitosťou našich dejín, kultúr a tradícií? Druhý vatikánsky koncil „jasne povedal“, že Cirkev sa s touto rozmanitosťou dokáže vyrovnať.
Záujmom cisárovnej Márie Terézie bolo zjednotiť východné cirkvi do jedného spoločenstva bez toho, aby sa rozplynuli rozdiely, pripomenul kardinál, ktorý túto okolnosť označil za „milosť habsburskej ríše“. Táto ríša zlyhala okrem iného aj kvôli nacionalistickej ideológii 19. storočia. Dnes Schönborn vidí životaschopnosť a rozmanitosť tohto spoločenstva „s veľkou radosťou a vďačnosťou“. „Rozmanitosť východných katolíckych cirkví netreba garantovať latinizáciou,“ vyjadril svoje presvedčenie Schönborn. Rozmanitosť liturgických a pastoračných tradícií je skôr dôležitým znakom vitality.
Biskupi východných katolíckych cirkví sú do štvrtka ešte vo Viedni na spomienkovej slávnosti a stretnutí. Nechýbajú medzi nimi aj naši vladykovia zo Slovenska – vladyka Peter Rusnák, vladyka Cyril Vasiľ a vladyka Milan Lach. Cieľom stretnutia biskupov je „diskutovať o minulých i súčasných pastoračných výzvach v duchu synodality“, vysvetlil kardinál Schönborn v predvečer podujatia. Veľmi si želá, „aby toto stretnutie prispelo k upevneniu úlohy východných katolíckych cirkví v strednej Európe v službe univerzálnej Cirkvi“.
Trojdňové stretnutie sa začalo v utorok v cisárskej kaplnke v Hofburgu, a to modlitbou mariánskeho hymny Akatist, ktorí zaspievali jednotliví biskupi v rôznych jazykoch: staroslovienčine, rumunčine, maďarčine, slovenčine, ukrajinčine, angličtine a nemčine. Zvláštnosťou miesta je, že prítomní biskupi sa na stretnutí v roku 1773 modlili na rovnakom mieste a tiež, že práve tu bol vysvätený nástupca zosnulého mukačevského biskupa Ján Bradáča, Andrej Bačinský, a to 6. júna 1773.
Streda sa niesla v znamení vedeckej konferencie, ktorú svojou účasťou poctil aj Mons. Pedro López Quintana, apoštolský nuncius vo Viedni.
Konferencia sa zaoberala jednotlivými biskupskými osobnosťami v dejinách, ako aj liturgickými, pastoračnými a kanonickými otázkami. Medzi prednášajúcimi bol aj viedenský odborník na východnú cirkev profesor Thomas Németh, ktorý sám patrí k Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Deň vyvrcholil dvojhodinou archijerejskou liturgiou v cirkevno-slovanskom jazyku vo viedenskom Dóme svätého Štefana o 18.00 h, ktorej predsedal arcibiskup Cyril Vasiľ a spevom ju sprevádzal Katedrálny chór z Košíc. Spoluslúžiteľmi boli: vladyka Fülöp Kocsis, arcibiskup Hajdúdorogu a metropolita Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi; vladyka Atanáz Orosz, eparchiálny biskup Miškolca; vladyka Ðura Džudžar, biskup Eparchie sv. Mikuláša z Ruského Kerestura (Vojvodina, Srbsko); vladyka Milan Stipić, križevacký eparchiálny biskup; vladyka Nil Luščak OFM, apoštolský administrátor mukačevskej eparchie; vladyka Virgil Bercea, eparchiálny biskup Oradea Mare (Rumunsko); vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup a apoštolský administrátor sede vacante prešovkej archieparchie a vladyka Milan Lach SJ, pomocný biskup bratislavskej eparchie.
Homíliu predniesol kardinál Schönborn v nemčine. Na začiatku liturgie maďarskí vladykovia preniesli do presbytéria Ikonu Máripocskej Bohorodičky, ktorá sa uchováva v Stephansdome.
Sympózium organizuje Ordinariát pre východných katolíkov v Rakúsku v spolupráci s katolíckym inštitútom International Theological Institute (ITI) Trumau a Centrom spirituality Východ-Západ v Košiciach patriacim pod Teologickú fakultu Trnavskej univerzity.
Vo štvrtok 1. júna sa v Arcibiskupskom paláci uskutoční aj stretnutie gréckokatolíckych biskupov k interným otázkam – okrúhly stôl.
Ako pre Kathpress oznámil generálny vikár ordinairátu, protojerej Jurij Kolasa, 1. júna sa v gréckokatolíckej centrálnej farnosti svätej Barbory bude sláviť božská liturgia, na ktorej bude oficiálne zriadená nová pastoračná misia pre maďarských gréckokatolíckych veriacich v Rakúsku.
Cisárovná zvoláva synodu
V roku 1773 zvolala cisárovná Mária Terézia gréckokatolíckych biskupov uhorskej časti habsburskej monarchie na synodu do Viedne. Výsledky tejto synody sú dodnes jedným z najdôležitejších historických a legislatívnych základov pre katolícke východné cirkvi v strednej Európe. Týkalo sa to Mukačevskej, Križevackej a Fagarašskej diecézy, ktorých hlavní pastieri sa zúčastnili na viedenskej synode. Synoda usmernila cirkevný život východných katolíckych cirkví v habsburskej monarchii až do roku 1918.
Na celom svete existuje celkovo 23 východných katolíckych cirkví. Pomerne veľa z nich má farnosti v Rakúsku. Medzi byzantské východné katolícke cirkvi zastúpené v Rakúsku patria ukrajinská, rumunská, slovenská a melchitská gréckokatolícka cirkev, ako aj jednotliví veriaci maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, gréckokatolíckej cirkvi zo Srbska (Eparchia sv. Mikuláša Ruský Kerestúr) a ruthénskej gréckokatolíckej cirkvi (mukačevská eparchia na Ukrajine).
20 000 veriacich v Rakúsku
V súčasnosti sa odhaduje, že v Rakúsku žije až 20 000 veriacich, ktorí patria k východným katolíckym cirkvám svojho práva (sui iuris). Okrem byzantských východných katolíckych cirkví tu pôsobia aj niektoré orientálne východné katolícke cirkvi. Ordinariát má v súčasnosti 78 kňazov. Vo Viedni je centrálna farnosť svätej Barbory a 34 kaplánov pôsobí po celom Rakúsku. Viac ako 90 percent farností sa nachádza v mestskom prostredí. Príslušný viedenský arcibiskup – v súčasnosti kardinál Christoph Schönborn – predsedá východným katolíckym cirkvám ako ordinár. Nesie teda najvyššiu biskupskú zodpovednosť. Generálnym vikárom ordinariátu je protojerej o. Jurij Kolasa.
Zdroj: Kathpress / preklad a redakčná úprava /
Foto: © Erzdiözese Wien/ Stephan Schönlaub
