ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ SV. CYRILA A METODA
Známy gruzínsky film osemdesiatych rokov s názvom „Pokánie“ končí pamätnou vetou jednej z postáv, ktorá potom čo sa spýtala, či cesta vedie do chrámu a dostala odpoveď že nie (keďže chrám bol zničený), uzavrela film poznámkou: „Načo je taká cesta, ktorá nevedie do chrámu.“
Čosi podobné, ale s opačným a teda požehnaným záverom zažili 30. júna naši bratia a sestry, gréckokatolíci v Trenčíne. Príbeh, ktorý sa teraz požehnane uzatvoril s darom troch zvonov pre novostavbu gréckokatolíckeho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne sa začal skôr, ako sa začalo so stavbou samotného chrámu. A začal sa na opačnom konci nášho milovaného Slovenska. Tento príbeh súvisí s príbehom sestier baziliánok.
Sestričky rádu sv. Bazila Veľkého (www.bazilianky.sk) prišli na Slovensko už v roku 1922, ale ich pôsobenie na južnom Zemplíne sa datuje od roku 1945. Dnes sestry tejto viceprovincie sv. Cyrila a Metoda pôsobia v Sečovciach, Trebišove, Vranove nad Topľou a Bratislave. Okrem tejto viceprovincie je na Slovensku aj provincia Bolestnej Matky Božej so sídlom v Prešove.
Sestry baziliánky opravovali začiatkom nového tisícročia sídlo svojej viceprovincie v Sečovciach. V pláne bola aj zvonica, pre ktorú dali odliať tri zvony. Vzhľadom na umiestnenie ich kláštora v obytnej zóne však bolo rozhodnuté, že projekt zvonice sa realizovať nebude, nakoľko nezískal potrebné povolenia. Zvony tak zostali nevyužité. A tu sme znova pri filme „Pokánie“… Mohli by sme sa pýtať: Načo je zvon, ktorý nezvoní na oslavu Boha… A načo je dokonca viac takýchto zvonov. Podobne to rezonovalo, ak nie priam zvonilo aj v ušiach sestričiek, ktoré sa nakoniec, aj vďaka ich spolusestrám v bratislavskej eparchii rozhodli k veľkému a šľachetnému gestu. Rozhodli sa zvony darovať novostavbe chrámu v Trenčíne.
Takýmto spôsobom budú zvony použité na to, na čo boli s láskou odliate – na oslavu Boha, na zvolávanie ľudí ku modlitbe a spoločenstvu s ním, do ktorého sme povolaní. Jeden zo zvonov dostal meno sv. Cyril a Metod, takže aj z tohto pohľadu zvony budú práve tam, kde zjavne mali podľa Božieho plánu byť.
Farár a protopresbyter farnosti Trenčín, o. Igor Cingeľ, ktorý sa tomuto daru 30. júna veľmi potešil, sa podelil ešte o jednu hlbokú duchovnú myšlienku. Na jeho otázku sestrám, čo sú im dlžní dostal od sr. Naukrácie, vicenprovinciálnej predstavenej, túto odpoveď: „Stavali sme kláštor, ťažko bolo, aj dlhy boli, ale cirkev nám pomohla. Teraz naša cirkev chce pomôcť.“ Silné slová, veríme pevne, že Boh odplatí sestričkám ich štedrosť aj štedrosťou povolaní a hojnosťou požehnania v ich misijnej práci.
Príbeh zvonov sa tu končí, ale príbeh nášho kresťanstva rozhodne nie. Kiež by aj tento radostný príbeh bol povzbudením pre všetkých nás vyjsť zo svojho sveta a uvedomiť si univerzálne poslanie cirkvi, a to aj tej našej gréckokatolíckej. Toto Kristovo povolanie kresťana nás nabáda byť soľou zeme a svetlom sveta nielen pre neveriacich, ale ešte viac aj pre našu duchovnú rodinu – našu Gréckokatolícku cirkev. Štedrosť týchto sestričiek skutočne potešila. Kiež aj tento dar sestier baziliánok je pre nás inšpiráciou.
Kto by cítil v srdci túžbu pomôcť dokončiť stavbu nášho gréckokatolíckeho chrámu v Trenčine, ten viac informácii nájde na ich internetovej stránke: http://grkattn.sk/stavba-chramu/moznosti-podpory
Autor: Daniel Černý / TSKE
