Pápež František sa v prvý deň svojej 41. apoštolskej cesty v piatok 28. apríla o 17.00 h v Konkatedrále svätého Štefana stretol s biskupmi, kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, seminaristami a pastoračnými pracovníkmi. Svoje svedectvo vydal aj gréckokatolícky kňaz, o. Sándor Kondás (nar. r. 1955).
Kondás Sándor
Svedectvo otca Sándora Kondása
eparciálny kňaz z Miškolca, vedúci štúdia Gréckokatolíckeho mediálneho centra
Svätý otče!
„Kristus medzi nami!“ – „Je a bude!“ Už tridsať rokov pozdravujem rozhlasových poslucháčov týmito starobylými slovami. Teraz by som chcel vydať svedectvo o tejto skúsenosti viery a porozprávať o obdivuhodných Božích činoch v mojom živote (porov. Ž 9, 2).
Ďakujem Bohu, že som sa narodil ako maďarský gréckokatolík, a že mi vštepil zárodok kňazského povolania. Chrám, postavený na kopci s výhľadom na moju rodnú dedinu, bol pre mňa lákavým cieľom i orientačným bodom. Takto vo mne začalo rásť povolanie. A práve tam, v tomto chráme, som bol vysvätený za kňaza, neďaleko hrobu farára, ktorý ma pokrstil. To dievča, s ktorým som sa videl mnohokrát, kým sme vzájomne rozpoznali, že sme si súdení, považujem za dar od Boha, stvorenú Bohom. Bez nej by sa nemohol stať zázrak, keď sme mohli spolu neodvolateľne povedať: „Obetujeme seba, jeden druhého a celý svoj život Kristovi, nášmu Bohu“. Plánovali sme, že naším manželstvom postavíme katedrálu. Teraz, keď sa blížime ku koncu stavby, vidíme, že sme postavili ak nie katedrálu, tak aspoň kaplnku potrieb, do ktorej môže ktokoľvek a kedykoľvek vstúpiť. Po tom, čo sme si v siedmom roku manželstva adoptovali dieťa, sa nám narodili ďalšie štyri deti, pričom piaty syn sa narodil s Downovým syndrómom. Aj to nám pomohlo prijať Božie dary a zdravotný stav syna podľa Božieho scenára.
Som vďačný Bohu, že ma od začiatku môjho kňazského povolania oslobodil od malomyseľnosti a umožnil mi prijať aj nepredstaviteľné situácie, pretože on z nich dokáže vyťažiť maximum. Vďaka nemu som si uvedomil, že úspech kňazskej služby sa nemeria tým, čoho som schopný, ale tým, nakoľko sa dokážem vyprázdniť, odovzdať sa mu.
Ďakujem Bohu, že môžem žiť svoj vzťah s ním podľa byzantského obradu. Som šťastný, že v našich chrámoch môžem všetkými zmyslami svedčiť o jeho skutočnej prítomnosti. Tam, kde cez ikony žiari Jeho pohľad, večne žiariace tváre svätých. Kde sa pri dyme kadidla, majestátnych melódiách, častých prosbách moja duša pozdvihuje k Bohu. Kde kňazi a veriaci všetci hľadia tým istým smerom a túžia po tom istom veľkom stretnutí. Vďaka za všetko!
Zdroj: Eparchia Miskolc / https://www.migorkat.hu/hirek/kondas-sandor-tanusagtetele
Foto: Vatican Media
