Sviatky Kristovho narodenia v bratislavskej katedrále
Po dvoch pandemických rokoch sa sviatky Kristovho narodenia opäť mohli tohto roku zaskvieť v bratislavskej katedrále v plnej a kráse a za hojnej účasti veriacich.
Predprazdenstvo – Koncert V Viflejemi novina
Už v prvý deň Predprazdenstva, 20. decembra po večernej sv. liturgii sa v katedrále predstavil Katedrálny spevácky zbor Kyrillomethodeon na čele s dirigentom Ladislavom Sabolčákom, aby veriacich i všetkých priaznivcov našich „koľadok“ naladil na „roždestvenskú“ atmosféru svojím predvianočným koncertom pod názvom „V Viflejemi novina“. Po dvojročnej pandemickej prestávke, keď sa tento tradičný koncert nekonal, sa opäť rozozvučali hlasy našich spevákov krásnymi koledami a vianočnými piesňami a potešili srdcia i myseľ všetkých prítomných. Po koncerte, na ktorom sa zúčastnil aj vladyka Peter Rusnák, si mohli prítomní vychutnať vianočnú kapustnicu vo veľkej aule Eparchiálneho úradu.
Deň pred Štedrým dňom, v piatok 23. decembra sa v katedrále slávili kráľovské hodinky, počas ktorých sa čítajú starozákonné proroctvá (prorokov Micheáša, Baruach a Izaiáša) o prisľúbení Mesiáša i evanjeliá o jeho narodení podľa Matúša a Lukáša. Z pastoračných dôvodov bolo toto slávenie rozdelené na dve časti: ráno prvá a tretia hodinka; poobede šiesta a deviata hodinka. Veriaci tiež mali možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.
Predvečer sviatku
V predvečer Kristovho Narodenia – na Štedrý deň – sa v katedrále ráno slúžila Liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Poobede vladyka Peter predsedal sláveniu Veľkej večierne zo Sviatku Kristovho narodenia. V jej závere sa krátko prihovoril a zdôraznil slová, ktorými anjel spolu s nebeskými zástupmi velebili Boha: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Ako vladyka uviedol, nikto nie je vylúčený z daru pokoja, ktorý prináša Kristus, knieža pokoja. Vidíme v tomto svete, koľko je nepokoja, zloby, vojen – či už tých globálnych, lokálnych, alebo našich rodinných. Ten pokoj dostávajú ľudia, ako hovorí to zvestovanie z neba, ľudia, ktorí majú dobrú vôľu. Nie len tak teoreticky, ale aby sme mali dobrú vôľu prijať ten pokoj a dať ho okolo seba. Vladyka všetkým zo srdca zaželal, aby v tomto duchu prežili sviatky Kristovho narodenia a tiež príjemnú pohodu lásky okolo štedrovečerného stola.
Ako po minulé roky, aj tento rok vladyka Peter prežíval štedrú večeru v kruhu svojich najbližších spolupracovníkov na Eparchiálnom úrade. Po večeri slávil eparcha spolu s duchovenstvom Veľké povečerie s lítiou, v rámci ktorého znie radostný spev proroka Izaiáša „S nami Boh“, ktorý rozozvučal celú katedrálu.
Na sviatok Kristovho narodenia slávil vladyka Peter spolu s duchovenstvom archijerejskú liturgiu sv. Bazila Veľkého najprv v cirkevnoslovanskom a následne v slovenskom jazyku. Medzi liturgiami sa konala tradičná jasličková pobožnosť detí, ktoré scénickým spôsobom predstavili udalosti narodenia Pána v judskom Betleheme. Podľa slov bratislavského farára o. Rastislava Čižika sa deti farnosti týmto spôsobom zapájajú do koledovania Dobrej noviny, ktorá pomáha chudobných deťom na africkom kontinente; tohtoročná pomoc je zameraná pre Samburu v severnej Keni a na tento účel bol venovaný aj výťažok z myrovania po liturgiách. Deti z farnosti sa tiež mali možnosť zapojiť do akcie „Deti deťom“, a to takým spôsobom, že počas Vianoc mohli priniesť darček do chrámu pod vianočný stromček; tieto darčeky budú následne odovzdané deťom v núdzi.
Z homílie – Kde hľadať Boha, kde hľadať Krista?
Vo svojej homílii sa vladyka Peter zamýšľal nad myšlienkou z evanjelia, o hľadaní Krista mudrcami (Mt 2, 1 – 12).
Mudrci hľadali novonarodeného Mesiáša (porov. Mt 2, 2). A kde ho ľudstvo hľadá? Kde ho ty hľadáš? Možno by sme odpovedali, že v nebi, v cerkvi, v bohostánku, možno tu v jasličkách… Písmo sväté to hovorí pre všetkých nás: V tvojich ústach a v tvojom srdci. Nemusíš sa pýtať – Kto za nás vystúpi do nebies, aby Krista odtiaľ priviedol? Kto za nás precestuje, alebo pôjde na druhý kraj sveta za more, aby odtiaľ priviedol Krista? Lebo za teba to nemôže urobiť nik. Vidíte veľmi dobre, že Herodes povedal – Choďte, hľadajte, a keď ho nájdete, poďte mi to povedať (porov. Mt 2, 8). A aký bol výsledok? Žiadny, ba ešte to zhoršil.
Nájsť Ježiša Krista, nájsť Boha, nájsť vieru za teba nemôže urobiť ani mama, ani otec, ani farár, ani biskup, nikto. To musíš urobiť ty sám. Tú skúsenosť prítomnosti Boha vo svojom živote, vo svojich situáciách, tam ho hľadaj. Lebo toto slovo je v tvojom srdci a v tvojich ústach, lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu (Rim 10, 10). Aby si ty mohla, a aby som ja mohol a každý z nás mohol povedať: Áno, ja som stretol Ježiša Krista vo svojom živote! Ja som ho našiel! A nebolo to ani v knižkách, ani v nejakej vede. To všetko sú také pomocné kroky, ktoré môžu k tomu prispieť.
Niekto nájde Boha v prírode, niekto v umení, niekto v hudbe, atď. Ale v prvom rade ho musíš nájsť v sebe. Boh, to nie je nejaký imanentný pojem, alebo niečo také, že je to len skryté vo mne, ale tá skúsenosť potom je, že sa mu klaniaš. A ako sa mu klaniaš? V láske a vo vzťahu k ostatným ľuďom. Lebo bez toho to nijakým spôsobom nevyzneje. Môžeme mať taký dobrý pocit pri svätej liturgii, pri obradoch, pri modlitbe, ale musí sa to premeniť na vzťah k druhému človekovi.
Druhé také slovíčko, ktoré môže zaznievať – keď uvažujeme o hľadaní – je, že prišli za Ježišom a povedali mu: Pane, všetci ťa hľadajú! (Mk 1, 37). Áno, môžeme tak povedať, že niet človeka, ktorý by sa nejakým spôsobom nezaoberal myšlienkou – Načo som na svete? Odkiaľ som sa tu vzal? Prečo som taký aký som? Prečo som sa narodil práve do tejto rodiny? V týchto časoch? Všetci ťa hľadajú. A kde ho hľadajú? Jedni v úspechu, v majetku, v zdraví, v prestíži, v postavení. Ale či ho hľadáš tam, kde je skutočne? Možno v biede, v utrpení, v ťažkostiach, v kríži, v chorobe, v nedostatku, či ho tam nachádzaš? Vo svojom živote, lebo toho máme každý dosť. A častokrát toto odmietame, aby sa Kristus zjavil tak, ako ho dnes nazvali mudrci, ako kráľ. Ale aký kráľ?
Nedávno sme slávili spolu so západnou Cirkvou Nedeľu Krista kráľa a tam v našom čítaní aj v čítaní celej Cirkvi je kráľ, ktorý stojí pred pilátom ako baránok vedený na zabitie a nebráni sa. A dosvedčuje: Áno, som kráľ. A na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde (porov. Jn 18, 37). Čo je pravda? Pravda je pokora, ako povedala jedna svätica. Pokora je pravda. A preto keď sa meníme tak trošku na malé deti pred týmto sviatkom, pred touto ikonou, pred týmto betlehemským výjavom, vtedy sme blízko tej pravde. Lebo vidíme, že Boh sa znížil k nám, aby nás pozdvihol k sebe.
Kiež by sme toto hľadanie naplnili úspechom, tak ako tí pastieri: Prišli sme do cerkvi – ako keby sme povedali – No tak poďme sa pozrieť, či je to tak, ako nám to anjeli zvestovali, ako nám to Cirkev oznamuje, ako to evanjelium zvestuje. No, poďme do cerkvi, poďme sa presvedčiť! A tu, aby si ty a ja dostal slovo života, aby sme skutočne pre svoj život objavili Ježiša Krista tam, kde ho možno ani nečakáme. Tak ako on sa zjavil tomuto svetu v tak biednej úlohe, alebo v tak biednom obraze, ako je narodené dieťatko, a ešte k tomu v maštali, tam, kde by ho nikto nečakal.
Boh prichádza práve možno z tej strany, kde by sme ho nechceli. Preto On bude volať o chvíľu na Bohojavlenije – Obráťte sa! Obráť sa na opačnú stranu! Nechoď za peniazmi, nechoď za úspechom, za postavením, za mamonou! Obráť sa, lebo ja prichádzam z úplne opačnej strany! Zo strany pokory, poslušnosti, lásky a spolupráce a obdarovania tých druhých. Toto je cesta, kde ty a ja môžeme nájsť Ježiša Krista vo svojom úprimnom hľadaní.
Christos raždajetsja!
