6. 1. Sviatok Bohozjavenia Pána
Augustín vo štvrtom storočí píše, že sviatok Bohozjavenia pochádza z východnej cirkvi. Ján Kasianus, Augustínov súčasník, pre egyptskú cirkev dosvedčuje, že tento východný sviatok má dvojitý obsah: Pánov krst a jeho telesné narodenie.
Cyperský metropolita Epifanios Salamis (ca. 310–320 – 403) menuje pre dnešný sviatok motívy Narodenia, Príchodu troch mudrcov, a aj svadby v Káne Galilejskej.
Pútnička Aetheria zasa pre jeruzalemskú cirkev uvádza Narodenie Pána ako jediný obsah Bohozjavenia. Takisto opisujú dnešný sviatok aj Efrém Sýrsky a do roku 386 aj Ján Zlatoústy.
Keď už koncom štvrtého storočia rímsky sviatok Narodenia Pána, slávený 25. decembra, sa z Antiochie rozšíril do celého východu, došlo k rozdeleniu motívov pôvodnej oslavy. Oslava Narodenia Pána a príchodu Troch mudrcov sa začala sláviť 25. decembra, kým Oslava Ježišovho krstu ostala 6. januára.
Podľa často spomínanej hypotézy pôvodom dnešného sviatku Bohozjavenia, bola pravdepodobne transformácia pohanského sviatku z Alexandrie, ktorý sa slávil v noci z 5. na 6. januára. Bol oslavou stelesnenia termínu času a večnosti, božstva Aiona, z panny Kore.
Takisto pohanský sviatok Dionýzovho zázraku zo 6. januára, pri ktorom sa voda premenila na víno, viedol v kresťanstve k spomienke na Zázrak v Káne Galilejskej a Pánovho krstu.
Posvätenie vody v predvečer sviatku počas vigílie tvorí vo východných cirkvách pevnú súčasť liturgie Bohozjavenia. Má svoj pôvod v oslave Ježišovho krstu.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.
