V tento deň stojíme na prahu veľkopôstneho obdobia. V sobotu pred Syropôstnou nedeľou si Cirkev pripomína svätých, mníchov, pustovníkov, mučeníkov, mužov a ženy, ktorí sa posväcovali pôstom. Pri bohoslužbách sa čítajú ich mená. Prosíme ich o pomoc a príhovor, aby sa podľa ich príkladu aj pre nás stal pôst posväcujúcim prostriedkom.
Veľký pôst je príležitosťou oslobodiť sa od otroctva hriech, z väzenia tohto sveta. A čítanie z evanjelia uvádza podmienky oslobodenia. Prvou je pôst a druhou je odpustenie.
Syropôstna nedeľa sa nazýva aj Nedeľou o vyhnaní z raja. Tento názov vskutku sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Človek sa na jeho začiatku podobá Adamovi, ktorý sa hriechom zbavil života v blaženosti. Veľký pôst ponúka hriešnemu človeku cestu návratu k Bohu. Toto štyridsaťdňové obdobie vyvrcholí slávením Paschy, teda oslavou víťazstva Ježiša Krista nad smrťou. Ježiš po svojej smrti zostúpil do podsvetia a – ako to zobrazujú ikony – podáva Adamovi svoju ruku, aby ho vytiahol zo smrti a priviedol ho späť do raja.
Syropôstna nedeľa nám hovorí o tom, ako Boh odpovedal na náš hriech; tiež o tom, ako máme prežiť pôst: Keď sa postíš, ukáž natešenú tvár… Keď sa modlíš, hovor dôverne s Bohom vo svojom srdci… Keď dávaš almužnu, nevytrubuj to ostatným… Odpusť všetkým, aby aj Boh tebe odpustil.
Večiereň a obrad zmierenia. Na záver večierne Syropôstnej nedele sa koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia v rámci mníšskeho alebo aj farského spoločenstva. Preto sa táto nedeľa volá aj Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej mníšskej praxe, keď mnísi odchádzali na celý pôst do púšte. Ich odchod pripomínal aj vyhnanie z raja.
Tento znak vzájomného zmierenia medzi sebou navzájom vystihuje podstatu odpustenia previnení, ktoré máme jeden voči druhému, aby aj nám boli odpustené naše hriechy tak, ako sa to modlíme v modlitbe Otče náš: ,,…a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“
Postoj vzájomného odpustenia nás uvádza do hlbšej pravdy o sebe samom. Je to možnosť v pokore sa skloniť a prosiť o odpustenie, uvedomujúc si svoje vlastné hriechy a slabosti. Ak chcem, aby mi bolo odpustené, potrebujem ja sám odpustiť tomu, kto ma urazil. Iba tak môžem začať konať pravé pokánie, ku ktorému nás pozýva Boh skrze svoju Cirkev práve v období pôstu.
Spracované podľa: Miroslav Iľko In: Slovo 4/2014 (16.2. 2014)
Ikona: https://www.oca.org/saints/lives/2023/02/26/7-sunday-of-cheesefare-expulsion-of-adam-from-paradise