Na 33. spomienke na sv. Gorazda si pripomenuli aj 120-ročnicu katolíckeho modernistu Rudolfa Dilonga
Gréckokatolícky katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža pri Ondrejskom cintoríne v Bratislave hostil 27. júla 2025 každoročné tradičné podujatie venované sedmopočetníkom a sv. Gorazdovi.
Záštitu nad duchovno-umeleckým podujatím prevzal vladyka Mons. Peter Rusnák, bratislavský eparcha, Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a bývalý prezident SR Ivan Gašparovič. Konalo sa pri príležitosti Roku zahraničných Slovákov v Matici slovenskej, 1140. výročia úmrtia sv. Metoda, 120. výročia narodenia Rudolfa Dilonga, 105. výročia narodenia pápeža sv. Jána Pavla II. a 36. výročia tradície svätogorazdovských dní.
Pozn.: Sedmopočetníci (gr. οι επτάριθμοι, csl. седмочисленници) (iné názvy: sedempočetníci, sedmočislenici, siedmi (slovanskí) svätí) je súhrnné označenie pre svätých Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších žiakov, svätých Gorazda, Klimenta (Ochridského), Nauma (Ochridského), Sávu a Angelára.
Podujatie otvorila sv. liturgia (celebrovali Vladimír Skyba, generálny vikár Bratislavskej eparchie a kantoroval Mikuláš Seman) s oficiálnym privítaním hostí. Približne okolo šiestej hodiny nasledoval kultúrny program, ktorý bol venovaný gorazdovskej poézii Rudolfa Dilonga v réžii Miroslava Holečka. Recitovali Lubor Hallon a Rastislav Čizik. Na podujatí vystúpil nový riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Michal Bada, ktorý sa podujatia zúčastnil po boku predsedu Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Lukáša Perného. Aj hlavný organizátor a propagátor Gorazdovskej tradície Miroslav Holečko patrí k prominentným členom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.
Historik Michal Bada v piatich bodoch zhodnotil prínos Sv. Gorazda, vďaka ktorému, ako povedal, prúdil duch svätý medzi slovanské národy. V úvode zdôraznil kontext založenia Matice slovenskej na tisícročné výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda. Gorazd bol šľachtic pochádzajúci z nitrianskej elity, ktorý bol dobre vzdelaný (odkaz na Metodov citát) nemeckými školami, ovládal latinské knihy, zdôraznil. Pochopil význam misie sv. Cyrila a Metoda, začal sa učiť hlaholiku, prerážal cestu staroslovenskej liturgii v Ríme. Zdôraznil prítomnosť sv. Gorazda pri zrovnoprávnení staroslovenského jazyka s latinčinou, gréčtinou a hebrejčinou, a následne misiu christianizácie slovanských národov.
Hlavný organizátor Miroslav Holečko – odvolávajúci sa aj na pápeža Jána Pavla II., ktorý vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy – zase zdôraznil, že pripomínanie sv. Gorazda na 27. júla vzniklo práve pod inšpiráciou tohto slovanského pápeža. Sv. Gorazd má podľa Holečka zásluhy v tom, že posunul myšlienku sv. Cyrila a Metoda a vytvorila sa kontinuita: „Po zániku veľkomoravskej ríše – ktorá už bola vybudovaná štáto-právne, cirkevne a hospodársky atď. na vysokej úrovni – pokračuje kontinuita v Uhorskom kráľovstve, ktoré nadväzuje na Svätoplukovo kráľovstvo. Po Svätoplukovom kráľovstve vzniklo tiež české a poľské kráľovstvo… Tieto kráľovstvá sa vytvorili, prvý uhorský panovník bol pokračovateľom, ktorý prebral všetko, čo bolo naše. A ešte vzácny moment… po staroslovenčine vznikla stará čeština… takže dary týchto mužov sa pretavili, a my sme sa už v 9. storočí ocitli na kultúrnej mape Európy. Gorazd bol ten, ktorý prišiel za panovníkmi, bol vyslaný do Byzancie, vrátil sa z Byzancie s týmito vznešenými mužmi, intelektuálmi… za 22-ročnú misiu sme sa ocitli na kultúrnej mape Európy. Tohto svätca treba každoročne pripomínať…“ dodal Holečko.
Zdroj: Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej
